Prezident Kiska prehral súdny spor o miliónový pozemok pod Tatrami. Kauza je zo záujmom verejnosti živo sledovaná. V spore figuruje prezident ako jeden so sporiacich sa strán súdneho konania, ktorý môže poodkryť jeho etiku a charakter. Rodina, ktorá sa sporí s prezidentom neskrývala z rozhodnutia súdu radosť: “Spravodlivosť ešte nevymrela, ďakujeme sudcovi, ktorý má srdce a odvahu“.
Zaujímavé bolo, akú pozornosť pripisovali sporu denná tlač. Pri pojednávaní v sále bolo cca 30 ľudí, zväčša novinárov. „Jedine Pravda zabojovala tým, že mala na svojom on line úplnú reportáž. Pravicové liberálne médiá tejto závažnej téme nevenovali takmer žiadnu pozornosť. Aktuality.sk informovali o Kiskovom prehratom spore článkom s pár odstavcami a strohými informáciami. Denníky SME a N nemali dve hodiny po vynesení rozsudku na titulnej stránke žiadnu informáciu o tom, že prezident republiky prehral súdny spor a stratil vlastnícke práva k pozemkom.“ Zdroj hlavnesprávy.sk.
Aby to nebolo tak jednoduché, vyjadrenie sudcu k prípadu vyvolalo v prezidentskej kancelárii rozruch. Jeho výpoveď prinajmenšom nastolila diskusiu, ako sa ma zachovať prezident vo výkone prezidentskej funkcie v súdnom spore. Sudca povedal:
„Keby ja som bol prezidentom republiky a sudca, ktorýkoľvek iný, by zistil všetky skutočnosti a súvislosti tak ako ja, vzdám sa funkcie prezidenta republiky, nebudem sa uchádzať o žiadnu inú politickú funkciu, odídem do štátu, kde sa cítim dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo Izraela a pozor, tým nechcem tvrdiť, že si vysoko nevážim americký alebo židovský národ, ale takto by som konal ja,“ zopakoval sudca Radačovský.
Každý deň sa koná na súdoch na Slovensku desiatky súdnych konaní. Raz za dvadsať päť rokov je súdne pojednávanie, kde aktérom je prezident. Pán prezident nezabudol, že chcel byť prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky. Preto každý občan má právo sa vyjadriť a povedať čo si o ňom myslí, má právo sa vyjadriť k jeho konaniu.
Prezident je verejná osoba a musí zniesť omnoho väčšiu kritiku ako človek práce. Od prezidenta sa vyžaduje občianska bezúhonnosť, už nehovoriac o súdnom spore, ktorý ho necti.
Možno pripomenúť, že on si praje, aby konanie na verejnosti bolo vždy mravné. Čím viac bude pozitívnych skutkov včítane pána prezidenta v spoločnosti, tým viac sa môže napĺňať vízia slušného Slovenska osobnými pričineniami každého z nás a nie organizovaným davom na ulici.
Výstižne o slušnosti to povedal M.Kubík, kňaz z Martina. Aby sme mohli pomýšľať žiť na slušnom Slovensku, mali by sme siahať ďalej, ako len k výmene vlády či predčasným voľbám. Slušné Slovensko musí ísť až pod Kristov kríž.
Na záver myšlienka na zamyslenie. Prezident sa môže proti rozhodnutie súdu odvolať, podľa sudcu je tu potrebné uprednostniť etiku a charakter. Má pravdu sudca alebo prezident?