(Peter Glasnák, 20.11.2005)
„ ... primátor Čadce Jozef Pohančeník si v piatok doobeda na žilinskom parkovisku prevzal jedenapolmiliónový úplatok. Policajti Úradu boja proti korupcii ho zadržali tesne po čine. Primátor žiadal úplatok od stavebnej firmy, ktorá robila práce pre mesto.“ (Pravda 19.novembra 2005)
„ ... primátor Čadce Jozef Pohančeník si v piatok doobeda na žilinskom parkovisku prevzal jedenapolmiliónový úplatok. Policajti Úradu boja proti korupcii ho zadržali tesne po čine. Primátor žiadal úplatok od stavebnej firmy, ktorá robila práce pre mesto.“ (Pravda 19.novembra 2005)
Takto v sobotu 19.11. uverejnila denná tlač na prvých stránkach správu najvyššej priority. Aj tí, ktorí nemali výhrady k práci primátora mesta, zostali zaskočení, že to čo je v správach, či je naozaj pravda. Titulky, ako „Primátor Čadce sedí v cele, bral úplatok“ alebo „Korupcia v Čadci“ sa stala doslova čadčianskou tsunami, ktorá dostala do vedomia jej obyvateľov, mesto upadlo do poníženia neveriac prečo? prečo? prečo? Lebo nie Jozef Pohančeník ako osoba, ale ako Jozef Pohančeník primátor mesta. A reči o jeho morálke, alebo že to bolo nastrčené, sú slová vyznievajúce z titulkov tlače ako letné snehy. Bolo by zaujímavé, aj prospešné, keby orgány činné v trestnom konaní iba akoby sa porozprávali s pracovníkmi, ktorí dobrovoľne „nútene“ odíšli z MsÚ. Súdiac podľa razantnosti, akou média venovali tomuto prípadu pozornosť, ako zverejnili údaje o primátorovi bez zábran, má vysokú vypovediacu hodnotu.
Väčšina obyvateľov Kysúc žijúca zo dňa na deň posudzuje zverejnenú sumu a porovnáva so svojím príjmom. Okres Čadca ma tretiu najnižšiu priemernú hrubú mesačnú mzdu v rámci Slovenska !!!!! Suma 1,5 milióna Sk by znamenala v prepočte na mesačnú mzdu neuveriteľných 125 mesačných platov. Z takéhoto uhla pohľadu finančná tiež „transakcia“ dostáva hlbokú trhlinu do myslenia občana a beznádej je ešte väčšia, ako si vieme domyslieť. Je to strata dôvery, nie voči primátorovi, ale čo je najpodstatnejšie, voči samospráve, ktorá sa dostala na úroveň morálky „veľkej“ politiky, je to facka morálke.
Tento nie jednoduchý prípad nech slúži aj ako zamyslenie sa ako, prečo a načo pristupujeme ku komunálnym voľbám. Ak obídem programy, ktoré ešte dlho nebudú mať výpovednú hodnotu pre voliča a nič alebo iba minimálne nepovie o kandidátovi. Zatiaľ rozhodujúcim faktorom, ktorý napovie voličovi a ktorý sa dá „zlákať“ hlasovať je mediálna prezentácia. Ani sa nečudujem, keď rôzne cielené programy televízii nabádajú na videné ako obsahové. Ale čo tak v protiváhe zamýšľať sa ako žije kandidát, ako sa správa vo verejnom živote, ako hlasuje. Je pravda, že občan Čadce v tomto období nemá aspoň ten „zázrak“ prezentácie, akým bolo nezostrihané záznamy zo zasadaní MZ, čo bol výrazný prienik do informovanosti obyvateľov.
Iba tak na okraj, od roku 1990 z troch primátorov, dvaja zlyhali. Bývala primátorka a jej odstúpenie v tej dobe nečakané, bolo v rovine etickej, tak mediálne pertraktovaný skutok je v trestno – právnej rovine, a to je podstatný rozdiel. Ale oba konania majú spoločného menovateľa, a tým je kvalita osobnosti týchto predstaviteľov mesta.
Bohatstvo a moc sú vo väčšine prípadov v rozpore s charakterom. A pritom, ak by sme si každý deň si opakovali overenú pravdu, že bohatstvo sa podobá slanej vode, čím viac ju piješ, tým viac si smädný, s dovetkom, že prečo práve ľudia v Čadci a na Kysuciach sú tak ťažko skúšaný životom a prečo sa práve oni stali rukojemníkmi tejto nemravnej hry?
Väčšina obyvateľov Kysúc žijúca zo dňa na deň posudzuje zverejnenú sumu a porovnáva so svojím príjmom. Okres Čadca ma tretiu najnižšiu priemernú hrubú mesačnú mzdu v rámci Slovenska !!!!! Suma 1,5 milióna Sk by znamenala v prepočte na mesačnú mzdu neuveriteľných 125 mesačných platov. Z takéhoto uhla pohľadu finančná tiež „transakcia“ dostáva hlbokú trhlinu do myslenia občana a beznádej je ešte väčšia, ako si vieme domyslieť. Je to strata dôvery, nie voči primátorovi, ale čo je najpodstatnejšie, voči samospráve, ktorá sa dostala na úroveň morálky „veľkej“ politiky, je to facka morálke.
Tento nie jednoduchý prípad nech slúži aj ako zamyslenie sa ako, prečo a načo pristupujeme ku komunálnym voľbám. Ak obídem programy, ktoré ešte dlho nebudú mať výpovednú hodnotu pre voliča a nič alebo iba minimálne nepovie o kandidátovi. Zatiaľ rozhodujúcim faktorom, ktorý napovie voličovi a ktorý sa dá „zlákať“ hlasovať je mediálna prezentácia. Ani sa nečudujem, keď rôzne cielené programy televízii nabádajú na videné ako obsahové. Ale čo tak v protiváhe zamýšľať sa ako žije kandidát, ako sa správa vo verejnom živote, ako hlasuje. Je pravda, že občan Čadce v tomto období nemá aspoň ten „zázrak“ prezentácie, akým bolo nezostrihané záznamy zo zasadaní MZ, čo bol výrazný prienik do informovanosti obyvateľov.
Iba tak na okraj, od roku 1990 z troch primátorov, dvaja zlyhali. Bývala primátorka a jej odstúpenie v tej dobe nečakané, bolo v rovine etickej, tak mediálne pertraktovaný skutok je v trestno – právnej rovine, a to je podstatný rozdiel. Ale oba konania majú spoločného menovateľa, a tým je kvalita osobnosti týchto predstaviteľov mesta.
Bohatstvo a moc sú vo väčšine prípadov v rozpore s charakterom. A pritom, ak by sme si každý deň si opakovali overenú pravdu, že bohatstvo sa podobá slanej vode, čím viac ju piješ, tým viac si smädný, s dovetkom, že prečo práve ľudia v Čadci a na Kysuciach sú tak ťažko skúšaný životom a prečo sa práve oni stali rukojemníkmi tejto nemravnej hry?