.... najschodnejšou a pritom „elegantnou“ formou riešenia je, aby primátor mesta zmenil trvalý pobyt z Čadce do Rakovej. Má tam postavený rodinný dom a v Čadci aj tak nebýva a súčasne by sa vyriešila svoju dvoj tvárnosť bývania. Je vôbec na zamyslenie, či voliči, ktorí pristúpia ku komunálnym voľbám na prelome novembra a decembra v závere tohto roku, či dajú hlas tomu primátorovi a poslancom vo svojom volebnom obvode, ktorí ako keby bývajú v Čadci ale reálne bývajú mimo mesta.
Môj návrh na vyslovenie nedôvery primátorovi, ktorý som predložil na zasadaní Mestského zastupiteľstva mesta Čadca 30.3.2005 sa v radoch niektorých poslancov strhla „presvedčovacia kampaň“, že môjmu návrhu nerozumeli ..... ? Dovolím si zacitovať časti niektorých vyhlásení, tak ako to bolo zverejnené v tlači (KN 4.4.2006): „...návrh na hlasovanie nebol vhodne formulovaný ...“ (Ing.Š.Holeščák) alebo „... ak by predkladateľ povedal, že ide o vyjadrenie nedôvery na báze morálky ........“ (MVDr.Eva Bollová). Je to pre mňa nepochopiteľné a zastierajú asi ich ochotu radšej o takejto delikátnej veci sa verejne vyjadriť. Ani sa nečudujem, že práve ĽS HZDS podporovala terajšieho primátora Ing.Jozefa Pohančeníka ako kandidáta v komunálnych voľbách 2002 a preto asi hlasovali ako celok proti. Snáď je možne ešte pripomenúť, že terajší zástupca primátora MUDr.Jozef Marec bol do funkcie navrhnutý poslaneckým klubom ĽS HZDS (v súčasnosti ako nezávislý). A výsledok? Tieto prinajmenšom etické kauzy sú aj kauzami poslancov za ĽS HZDS v zastupiteľstve.

O nedôvere hlasovať je eticky akt, zvlášť, ak sa jedná o verejného činiteľa – primátora. Nezakladá akt odstúpenia, iba sa prejaví vôľa poslaneckého zboru, aby dobrovoľne odstúpil. Dôvera je nedeliteľná !!!! Buď človek dôveru má, alebo nemá. Sklamanie z kauzy úzko súvisí s dôverou.

V kuloári pri zasadaní zastupiteľstva padla aj otázka, prečo som žiadal hlasovať o nedôvere, a nie o dôvere. Hlasovanie o dôvere vyslovuje sa na návrh primátora v spornej kauze, kedy zastupiteľstvo má iný názor ako primátor s cieľom pokračovať vo výkone mandátu primátora, čo v praxi znamená, že zastupiteľstvo mu v prípade vyslovenia dôvery dá súhlas. Hlasovanie o dôvere sa využíva skôr pri hlasovaní o dôvere vláde, resp. predsedovi vlády, ako pri zasadaní zastupiteľstva.

Hlasovanie o nedôvere je na podnet poslanca (skupiny poslancov) v záujme zodpovedania otázky, či primátor ma zostať vo svojej funkcii alebo ma podať abdikáciu. Hlasovanie o nedôvere je jedným z prostriedkov kontroly, ktoré zastupiteľstvo má voči primátorovi.

Zákon o obecnom zriadení pozná niekoľko spôsobov, ako odvolať primátora. Ak dôvody, ktoré sú nereálne a nenaplňujú skutkovú podstatou zákon pozná
- ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosť primátora, porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy
- ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť primátora na výkon funkcie trvá dlhšie ako 6 mesiacov (vo vyšetrovacej väzbe bol Ing.Jozef Pohančeník od 18.11.2005 do 14.3.2006)

tak zákonný spôsob pre odvolanie primátora mesta je, keď Mestské zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov mesta o odvolaní primátora, ak o to požiada aspoň 30% oprávnených voličov, čo premietnuté do praxe znamená, sa musí kladne vyjadriť cca 5400 oprávnených voličov v meste.

Inou formou, podľa mňa najschodnejšou a pritom „elegantnou“ riešenie je, aby primátor mesta zmenil trvalý pobyt z Čadce do Rakovej. Má tam postavený rodinný dom a v Čadci aj tak nebýva a súčasne by sa vyriešila svoju dvoj tvárnosť bývania. Je vôbec na zamyslenie, či voliči, ktorí pristúpia ku komunálnym voľbám na prelome novembra a decembra v závere tohto roku, či dajú hlas tomu primátorovi a poslancom vo svojom volebnom obvode, ktorí ako keby bývajú v Čadci ale reálne bývajú mimo mesta.

Nedá mi, aby som v súvislosti s vyslovením nedôvery primátorovi v trestno – právnej kauze nespomenul obdobný prípad v ČR, kde boli obvinení 3 vysokopostavení ministerskí úradníci, členovia ČSSD. Premiér vlády ČR Jiří Paroubek sa k prípadu vyjadril veľmi jasno a zrozumiteľne. Položil si otázku - aká prezumcia neviny?. Pre verejného činiteľa je jedine možná prezumcia viny. Škodia strane a preto im okamžite pozastavili členstvo a už nepracujú na ministerstve. Ak sa dokáže ich nevina, premiér bude prvý, ktorí sa im ospravedlni, budú prijatí späť na ministerstvo a čo je hlavné, ich kredit bude v plnej miere obnovení a dôveryhodný. Asi rozdiel medzi ČR a SR je v ponímaní, akú máme v sebe morálku a úctu k hodnotám.