V súčasnosti mnohí v meste pozastavujú sa nad výškou miestneho poplatku za odpad 2017. Je to realita, ktorá nikoho neteší. Zaráža, že takto hovoria alebo hromžia na mesto zväčšia tí, ktorí boli imúnni na vysvetľovaciu kampaň v druhej polovici roku 2016 v miestnych médiách, kedy mesto vysvetľovalo, prečo muselo pristúpiť k zvýšeniu poplatku za odpad.

Pripomeňme si slová primátora Milan Gura, ktorý komentoval zvýšenie nasledovne „Nie je príjemné pre primátora siahnuť po rozhodnutí zvyšovania cien. Nedokážeme a nemôže obísť zákon. Bol som na rokovaní ZMOS-u. Tam padol návrh, aby sme jednotne na Kysuciach zvýšili ceny na 17 € za rok pre občana. Odmietol som to, pretože nám vychádza, že by sme to mohli zvládnuť i s nižšou sadzbou 14,96 €, a tak to poslanci aj schválili. Nejde tu o žiadnu svojvôľu primátora, radnice.“        

Príčinou je zákon o odpade, ktorý musel sa prispôsobiť prísnym nariadeniam EÚ. Mesto už nemôže doplácať na likvidáciu odpadu. Všetky náklady musia hradiť  pôvodcovia smetí, teda, domácnosti, fyzické osoby, firmy. V praxi to znamená, že mesto už nemôže ročne doplácať 180 tisíc € na smetí. Tu treba hľadať dôvody nespokojnosti. Ale predsa je tu šanca, aby sme cenu v meste udržali znesiteľnú. Čím viac budeme separovať sklo, papier, plasty, o to sa zníži množstvo vyvážaného odpadu na skládku a poplatok bude nižší.

Dôkazom je, že triedenie komunálneho odpadu v meste začína pričinením všetkých nás rozbiehať a stáva sa jedným z dôležitých nástrojov pri stanovení poplatku za komunálny odpad, čo dokumentujú čísla. V roku 2016 mesto vytriedilo 599 t papiera, 467 t skla, 1.024 t kovov a 232 t plastov, včítane tetra obalov čím sa zníži objem komunálneho odpadu, ktorý mesto ukladá na skládku.

Treba pripomenúť, že Slovensko v roku 2014 je na samom konci v recyklácii a kompostovaní odpadov v EÚ spoločne s Lotyšskom, Rumunskom a Maltou. Na Slovensku sa vyprodukuje 321 kg/obyv (v EÚ 475 kg/obyv). Najväčší podiel odpadu na Slovensku skončí na skládke 76 % (v EÚ 28 %), ďalších 12 % sa spáli (v EÚ 27 %) a len 6% sa recykluje (v EÚ 28%). 

Kritika na zvyšovanie poplatku za odpad vyniesla na povrch nový verejný problém - ako efektívne informovať verejnosť o dôležitých rozhodnutiach mesta. Ak mesto v druhej polovici roku 2016 robilo cieľavedomú vysvetľovaciu mediálnu kampaň o poplatku za odpad a dnes sa zmnožujú otázky prečo prišlo k zvýšení ceny za odpad, je dôvod zamyslieť sa.  Mesto by rado vedelo, aká forma informovanosti by bola pre obyvateľom najlepšia. Je ľahké nezaujímať sa o veci verejné a potom mnohokrát bez znalosti kritizovať.   

Zákonodarca vedel, že zákon bude verejnosťou kritizovaný. Treba dokola opakovať,  ak ľudia budú separovať potom sa dostaneme z červených čísiel a cena môže ísť dolu. Ruku na srdce, nie jeden z obyvateľov pri debate o zvýšení poplatku používa pseudo argument, veď on platí mestu dane. Má pravdu, ale treba povedať že v hospodárení  2016 príjem mesta na dani za majetok sa vybralo 882 tisíc €, čo predstavuje podiel na celkových príjmoch mesta 5,3 %. Pre chod mesta by to stačilo na 20 dní, čo nepotrebuje ďalší komentár.