Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
Má zmysel si pripomínať marec ako mesiac knihy?

Kniha sama o sebe nie je fetiš. Dôležite je, či je otvorená, alebo zavretá.

(Ján Balabán)

„ Sloboda, prosperita a rozvoj spoločnosti a jednotlivcov sú základné ľudské hodnoty. Možno ich dosiahnuť iba na základe schopnosti dobre informovaných občanov uplatňovať svoje demokratické práva a zohrávať aktívnu úlohu v spoločnosti. Tvorivá účasť a rozvoj demokracie závisia od primeraného vzdelania, ako aj od slobodného a neobmedzeného prístupu k poznatkom, myšlienkam a informáciám. “ to sú slova, ktorými začína Manifest o verejných knižniciach.

Marec - mesiac knihy si pripomíname od roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu, slovenského popularizátora čítania. Počas svojho života (1796 - 1880) motivoval ľudí k čítaniu, zachránil množstvo kníh pred spálením a prispel ku vzniku knižníc.

Pred rokom 1989 bol mesiac marec významnou kultúrnou udalosťou. Je pravda, že včera bola prioritou ideológia všade a vo všetkom. Netreba zabúdať, že mať na zreteli, že medzi literatúrou bola aj hodnotová svetová literatúra ako napríklad ruská klasika. Vydávala sa aj edícia Hviezdoslavova knižnica alebo edícia Máj. Či sa nám to páči alebo zdieľame iný názor, slovo a slovenský jazyk bol včera prioritou, aj keď všade podložený s ideológiou. Pripomeňme si, že dnes v čase bezbrehej slobody sa podieľame na úpadku TOP súťaže v umeleckom prednese - Hviezdoslavov Kubín. Príčinou nie je próza alebo poézia, príčinou sme MY ľudia !!!

Možno osobná skúsenosť dokumentuje dobu v ktorej sme žili. V roku 1985 cestovali sme  vlakom na Vasaloppet cez Fínsko do Švédska cez Leningrad. Čo bolo nápadné, bez rozdielu či to bolo na stanici metra alebo v ňom, skoro všetci dospelý boli zahladení do knihy. Mal som dojem, že knihu využívali ako dočasný azyl, aby nemuseli komunikovať. Nech dôvodom na ich správanie bolo akékoľvek, vzťah a úcta ku knihe bol viditeľný, čím sa potvrdzovala výnimočnosť, tradícia a kvalita ruskej literatúry.  

Ak niekto tvrdí, že vtedajšia ideológia potláčala osobnosť, zážitok z Leningradu to vyvracia. Pred rokom 1989 sa čítalo aj medzi riadkami, v slove sa hľadala posila.

Po roku 1989 stále viac pribúdalo mladých „revolucionárov“ liberálneho zmýšľania, ktorí ako jedna mater mala, všetko čo bolo pred rokom 1989 bolo zle, bolo potrebné zniesť z povrchu sveta. Tí, ktorí neprepadli tejto „zvrhlej“ smršti vedia svoje.

Dnes sa ročne na Slovensku vydáva cca 15.000 titulov kníh z toho 15% druhé vydanie. Údaj hovorí o kvantite ale nehovorí nič o kvalite vydaných kníh. Ak pred rokom 1989 boli prísne podmienky pre vydanie kníh, dnes  nikto nezaručuje kvalitu. Každý kto má peniaze alebo sponzora môže si vydať svoj hodnotový „brak“. Takto autor svojou knihou si dáva osobný punc spisovateľa. Pritom mnohí majú ďaleko od SPISOVATEĽA  a niektorí ešte viac, sú tak ďaleko ako je vzdialenosť z Moskvy do Vladivostoku.

Preto v dobe slobody je omnoho ťažšie si vybrať knihu o hodnotách ako to bolo pred rokom 1989. Ďalším nedostatkom  je, že nevieme štylizovať myšlienky, čo je dlhodobým problémom dorastajúcej generácie mladých, že nečíta. Objavil sa fenomén, že čítame „povrchne“ mnohokrát pod pásové témy, nerozmýšľame nad textom. „New“ literatúra, ktorá mnohokrát žije sama pre seba odtrhnutá od ľudí. Tu treba pripomenúť našu mladosť, kedy sme čítavali rozprávky, kde dobro zvíťazilo nad zlom, kde sa cibril vzťah k morálke a etike v zrozumiteľnej podobe.

Práve preto by mal byť upadajúci význam Mesiac knihy obohatený o novú spoločenskú energiu, aby sa čítalo viacej, hlavne aby MY rodičia umožňovali svojim deťom alebo vnúčatám viac čítať, aby sme do nich vštepovali dar čítania, ktoré ich bude sprevádzal celý život.    

Prečo nemáme zanevrieť na knihu?

• Kniha je hrádzou proti bezmyšlienkovému využívaní tabletov, mobilov a sociálnych sieti. Zbytočne odborníci dôvodia, že čítanie kníh je ľudskej mysli veľmi prospešné.

• Kniha a čítanie rozvíja myseľ, zvyšuje inteligenciu. Ľudia, ktorí čítajú, majú vyššiu inteligenciu a všeobecné vedomosti než tí, ktorí nečítajú. Venovať sa čítaniu kníh by sme mali aj vo vyššom veku.

• Kniha zlepšuje analytické myslenie, lepšie napomáha pochopiť problém a myslenie navrhuje riešenie.

• Kniha rozširuje slovnú zásobu, kniha pomáha kultivovať prejav v slovenčine.

• Kniha redukuje stres, pri čítaní relaxujeme. Iba šesť 6 minút čítania denne dokáže zredukovať hladinu stresu o dve tretiny. Kniha má schopnosť odpútať naše myšlienky a sústrediť sa na obsah, čo napomáha sa zbaviť stresu.

• Kniha posilňuje pamäť pamätať si dej a ideu knihu. Toto si môžeme prehĺbiť, ak si vedieme stručný čitateľský denník so zaujímavými citáciami. Keď sa k nim vrátime, lepšie si spomenieme na celý obsah.

• Kniha trénuje koncentráciu, súčasná doba nás „hýčka“ technikou okolo nás. Sedíme za počítačom, telefonujeme, zároveň odpovedáme na e-mail, chatujeme, alebo si pozeráme nástenku sociálnej siete čo nám spôsobuje „včelín“ v hlave. Na knihu je nutné upriamiť pozornosť, čím vnímame jej obsah.

• Kniha vzdeláva, kniha je klasika, kniha je skvelý spoločník pri výučbe cudzieho jazyka alebo pri nadobúdaní odbornosti. Množstvo reportážnych a populárno-náučných kníh ponúka analýzu a vysvetlenia v širších súvislostiach.

Presvedčila nás argumentácia? Ak áno, zapíšme sme si do diára šesť kníh, ktoré  chceme prečítať v tomto roku, knihu za dva mesiace. Ak to dokážeme, potom to bude najlepšia odpoveď pre nás ako uspokojovať našu duchovnú potrebu. Takto sa súčasne stávame vzorom  pre svoje deti alebo vnúčatá, čím vo svojej prirodzenosti podporíme Mesiac knihy. Nech slova Jorge Luis Borgesa znejú a prenášajú sa z generácie na generáciu

„Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu,

nikdy nie zázrak“

 
Najnovšie články
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.