Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
 


Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.
 
Skoro vždy je tá správna cesta najťažšia

(Zamyslenie sa o voľbách 2018)   

V sobotu 10.11.2018 sa konali deviate voľby do orgánov samosprávy obcí a miest. Volič v meste bol postavený pred úlohu vybrať si z ponuky 122 kandidátov na poslancov z toho 51 nezávislých.

• Hovorí sa, že kandidáti na poslancov by mali byť ľudia skúsení, nie ľudia plytkých slov alebo miestni karieristi. Prevláda prianie, aby každý, ktorí pristúpi k urne volil skúsených a rozhľadených kandidátov so sociálnym cítením. Mesto je jednou z mála verejných inštitúcii, ktoré ak dá peniaze, nemusí mať finančný zisk, tak ako je to u podnikateľskej sféry (Dom sociálnych služieb, Dom kultúry, plaváreň, základné školy, športové haly, hokejbalový areál ... )

• Nezávislí a k tomu ešte neznámi kandidáti prinášajú problémy. Ak kandidát na poslanca nadobudol občianskou aktivitou skúsenosti a uchádza sa o mandát poslanca, je to žiaduce a potrebné. Opak je to u nového neskúseného, kde nie je jednoduché rozpoznať či bude robiť pre blaho mesta (nie rečami) alebo či parazituje, ale všetci majú spoločné. Pre nich po zložení sľubu začína obdobie ich poslaneckého „učenia“, čo ma vplyv na kvalitu práce. Skúsenosti napovedajú, že mnohí nezávislí neovládajú ani základný zákon samosprávy „369“. To kľúčové pre voliča zostáva, že dlho sa nevie za koho „kopu“, akú povesť požívajú na pracovisku, v osobnom živote.

• Z pohľadu voličov sú rôzne postoje ku kandidátom. U niektorých stačí u kandidáta jeho hollywoodsky úsmev či uhladený účes, povrchnosť slov nie je podstatná. Pre iného nie je potreba poznať pozadie kandidáta, ale chce ho vidieť a počuť. Sú kandidáti, ktorí „melú“ prázdnu slamu a ich slova o slobode, demokracii  či sľuboch sú také isté ako prvomájové nič nehovoriace heslá, alebo iba o sebe a neponúkajú riešenia súdiac pri posudzovaní textov na volebných letákoch.

• Zloženie zastupiteľstva v meste nevešti nič dobrého. 17 NEKA, 4 NOVA, 2 SaS, 1 KDH, 1 SMER-SD. Nemajú pravdu politický analytici, že zvyšujúci počet nezávislých signalizuje, že politické strany upadajú? Zároveň prízvukujú, že ak ma byť dôvera v spoločnosti, bez reformujúcich politických strán to nepôjde. Očakáva sa, že boom nezávislých tak ako prišiel aj odíde. Skúškou vyzretosti zastupiteľstva ukáže život, lebo jednoduchšie sa dá dohodnúť s vedúcimi poslaneckých klubov ako so 17 nezávislými, s každým zvlášť. 

• Pretrváva stereotyp z minulých volieb. Pred budovami u ktorých boli sídla volebných okrskov pohybovali sa „nadháňači“ hlasov pre svojich kandidátov. Znalec volieb vie, že je to zábleskom nepochopenia zmyslu komunálnych volieb. Pozor, teraz nemám na mysli odborárov, ktorí zbierali hlasy na celoslovenskú petíciu na odchod do dôchodok.

• Voľby sú pre každého demokratickým testom, či prijíma výsledky volieb aj keď pociťuje sklamanie. Zapamätajme si tých, ktorí výsledky neprijímajú a po voľbách šíria nepravdy a zbytočné ohovárania. 

• Súčasťou komunálnych volieb by mala by byť slušnosť, v tomto prípade politická kultúra, ktorá nechtiac vypovedá o kandidátoch viac ako haldy popísaných sľubov. Iba tak náhodou zo štyroch kandidátov na primátora iba jeden zagratuloval zvolenému primátorovi. Na podiv nebol to v poradí druhý ani tretí či štvrtý. Tým, ktorý preukázal politickú slušnosť bol V.Malík, ktorí nemusel, skončil na piatom mieste, ale vedel čo sa sluší, transparentne zablahoželal zvolenému primátorovi. Možno práve tu, sa začala pre neho obdobie, aby verejnosť si našla slušného kandidáta, aby jeho referencie prekročili hranice Kýčerky.

• A propo slušnosť, buď v je človeku vďaka výchove v rodine, alebo nie je. Možnosťou snáď by bolo získať ju na slovenský spôsob, keby „ulica“ dala kandidátom know-how. Nestalo by sa Slovensko potom krajinou slušnosti alebo, že by inou?

• Kandidát na primátora, ktorý skončil na druhom mieste, na verejnosti vzbudzoval dojem, že rozsahom a kvantitou prinajmenšom kandiduje do Kongresu či Senátu. Až neskoršie volič pochopil, že najdlhšie vedená kampaň nie je omyl ale drahý ľudový experiment. Výsledok sa dostavil. Za drahé peniaze bola niekoľko mesačná kampaň ak nie je spackaná, tak bola dovedená na odstavenú koľaj, pre ostatných nech je to poučenie.  

• M.Gura vyhral komunálne voľby svojou nekonfliktnou kampaňou, nezaujímal sa o „problémy“ kandidátov, hľadel vpred, pracoval a 1021 hlasov hovorí za všetko. On naplňoval  motto francúzskeho spisovateľa F.Mauriac, skoro vždy je tá správna cesta najťažšia.

• Ak porovnáme posledné voľby, M.Gura sa od druhého v poradí, každými voľbami sa vzďaľoval. V roku 2010 rozdiel hlasov bol 190 v prospech zvoleného primátora, v roku 2014 rozdiel už 462 hlasov a v roku 2018 druhý M.Šulo mal prepad 1021 hlasov, na čo chlapi v krčme majú pomenovanie - debakel. 

• V článku „M.Gura ma najväčší potenciál byť primátorom“ som sa v prognóza opieral o osobné skúsenosti vnímať komunálne voľby ako súboj myšlienok, vystupovaní, rétorík, empatii. V spojení s dĺžkou, obsahom, s početnou mediálnou a printovou kampaňou a finančným zabezpečením kampane, čo ma svoju vypovedaciu hodnotu. Dopracoval som sa ku poradiu 1.M.Gura, 2.J.Vražel, 3.M.Šulo, 4.J.Pajer, 5.V.Malík.

Poradie bolo také, aké som predpokladal, až na jednu zámenu. Druhý skončil M.Šulo a tretí J.Vražel. Sklamal tretí v poradí J.Vražela. Prognóza velila, že aj napriek prešľapom ma svoju voličskú základňu. Pri porovnaní s klesajúcim počtom hlasov vo voľbách 2010/3359 hlasov, 2014/3042, 2018/1556 to vypovedá, že jeho volebný potenciál klesá a je za zenitom.

Dôvetok - ak by som sa odosobnil, som presvedčený, že J.Vražel neskončil na druhom mieste preto, že je to jeho truc voči mojej osobe. Mne to nevadí, voči mne môže. Som potešený, že jeho tohoročné „volebné šípy“ nesmerovali ako nedávno v jednom „spore“ na moje okolie, čo vypovedá, že ľudský dozrieva. Proste urobil všetko, aby mi moju prognózu spochybnil, preto konal a skončil až na treťom miesto. C´est la vie ...

• Zaujalo, že medzi štvrtým a piatym kandidátom v počte získaných hlasov rozdiel je iba 111 hlasov. Ak jeden mal nákladnú kampaň a druhý vlastne žiadnu, tak štvrtý v poradí za účinnej podpory materskej strany spojenou s okázalým predstavením kandidáta so zastúpením členov SaS z mimo okresu na čele s J.Kiššovou bola úvodnou chybou, ktorá sa ako niť vinula a výsledkom bolo, že kandidát uspel leda tak vo výške vynaložených prostriedkov. 

• Po komunálnych voľbách začala diskusia, či nás volebný systém je dobrý alebo ma byť nahradený systémov ako majú v Česku. Tam sa volia iba poslanci a tí v zbore zvolia primátora či starostu. Tam voľby boli mesiac pred nami a mnohé mesta a obce nemajú ešte v tomto období schválené orgány mesta. Problémom sú koalície. Je pravda, že česky systém je nastavený tak, aby strany boli nútené spolupracovať. Príčinou sú nezvykle alebo nesúrodé koalície, niekde pracujú k spokojnosti, ale skôr je to výnimka. Ale ak sa spoji ODS a KSČM či ČSSD s extrémnymi stranami, potom dôvera v politiku a jej smerovanie odpudzuje voličov. Aj tu treba hľadať dôvod vzostupu nezávislých. Po vyhodnotení a skúsenostiach od roku 1990, súčasný systém voľby nie je potrebné na Slovensku meniť. 

• Pre média komunálne voľby boli otázkou prestíže, či potvrdia alebo vyvrátia trend, že SMER-SD padá a pravica bude jeho alternatívou, alebo SMER-SD sa nadýchne a bude stúpať. Takéto očakávania od komunálnych volieb by aj boli možné, ale sú nepresné. Treba si uvedomiť, že volebné systémy do parlamentu a komunálne voľby sú rozdielne minimálne v tom, že v v mestách a obciach je možné, aby kandidovali nezávislí kandidáti. Po prvý krát nezávislý kandidát potreboval 500 podpisov, stranícky kandidát potrebuje iba pečiatku partaje.

Ak „nevidiaci“ analytici tvrdia, že SMER-SD neuspel, to neznamená, že opozícia vyhrala. Zobecnením komunálnych volieb 2018 je, že súčasná opozícia, ale ani koalícia nedisponujú zaujímavou voličskou dôverou. Strany si musia vygenerovať osobnosti najprv na komunálnej úrovni ako rezervu pre veľkú politiku. Pokiaľ to tak nebude, osobnosti budú suplované nezávislými kandidátmi.

 
Najnovšie články
Práve je online
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.