Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
Francúzsko hore nohami alebo začiatok doby chaotickej demokracie?

Keď 33 ročná Priscilla Ludovská z Savigny-le-Temple spustila petíciu proti zvyšovaniu cien PHM. Chcela pripomenúť, že pri svojej práci využíva často auto, zvyšovanie cien jej spôsobuje problémy. Netušila, že z malého protestu sa za pomoci Facebooku, Twitteru a YouTube vyvinie protestné Hnutie žlté vesty, ktoré dalo do pohybu Francúzsko a iskra preskočila do Belgicka a Holandska.

Svojim manifestom protestujúci predkladajú verejnosti 25 požiadaviek. Je to mix ľavicových a pravicových požiadaviek s obnovou národného štátu a boja proti globalizácii a elitám.

Protest je začiatkom frustrácie prezidenta Macrona z upadajúcich preferencii. Preto sa netreba čudovať, že sa hľadá vinník. Minister zahraničných vecí Jean Yves Le Drian prišiel z bláznivou teóriou, že francúzske spravodajské služby začali vyšetrovať „potenciálny ruský vplyv na Hnutie“. Nie je takéto konanie prejavom zúfalosti a bezradnosti? Pritom súčasné nepokoje vykazujú náznaky revolúcie. Nikto nečakal, že sa to začne práve vo Francúzsku, kde prezident si zaumienil, že bude „vodcom“ EÚ. Na to je jednoduché prirovnanie, pod lampou býva tma. Preto sa nečudujme, že politika je pre ľudí práce odpudivá. 

V roku 1968 boli v Paríži študentské nepokoje. Po 50 rokoch sú znova nepokoje, teraz celé Francúzsko protestuje. Do ulíc nevyšla pravica ani odbory. Hybnou silou nepokojov je stredná vrstva, ktorá je nespokojná so svojou ekonomickou situáciou, „ulica“ má podporu 77% Francúzov !!!

Takto vláda odrazu mala proti sebe 300 tisíc protestujúcich, na začiatku revolty nemala s kým jednať. V celej nahote sa ukázalo zlyhanie západnej európskej demokracie. Na uliciach vzniklo nové politické hnutie ako produkt sociálnych sieti.

Ak si budeme hlbšie analyzovať 25 požiadaviek protestujúcich, nájdeme mnohé problémy, ktoré sú spoločné aj u nás. Nenaznačili nedávne komunálne voľby trend, že zvyšujúci počet nezávislých kandidátov signalizuje, že politické strany upadajú, nevážime si osobnosti  a autority, pretrváva neúcta k zákonom, k hodnotám, čo dokumentuje správanie sa „ulice“?

Nie je snaha „ulice“ dostať sa k moci bez volieb? Ak nepríde k zhode politických strán v rámci krajín EÚ v základných parametroch existencie, možno vyčítať, či to čo sa deje dnes vo Francúzsku sa „nepreleje“ do celej EÚ?

Pre lepšie pochopenie vývojových etáp vedúcich k dnešným nepokojom vo Francúzsku, pripomeňme si čo im predchádzalo.

Máj 1968 vo Francúzsku vytvoril kultúrne a sociálne hnutie nového typu, mimo tradičných strán a odborov. Na jednej strane popiera konzumnú spoločnosť a ideológiu produkcie, ktoré mali zabezpečiť finančnú rentabilitu, skôr ako šťastie ľudí. Na druhej strane sa zasadzovalo o rozvoj individuality, jej práv na šťastie, proti prísnej hierarchizácii a disciplíne. Študenti zamietli autoritársky model, hierarchické vedenie, byrokraciu, čo začína v rodine, podniku, cirkvi, štátnom aparáte a odboroch. Z toho dôvodu boli tradičné politické strany a odborové organizácie v rozpore s novým hnutím.  Ak hnutie „Maj 68“ prepadlo a nedosiahlo politickú moc, zanechalo však po sebe hlbokú brázdu vplyvu. Politická kríza v roku 1968 napriek neúspechu protestujúcich prispela k modernizácii francúzskej spoločnosti.

Arabská jar 2010 začala v Tunisku a inicializovala ich samovražda 26-ročného M.Buazízího, ktorý sa 17.12.2010 upálil pred úradom vlády na protest proti zlým životným podmienkam a nezamestnanosti. Rozsiahle civilné protesty sa v nasledujúcich týždňoch rozhoreli vo väčšine arabských krajín, obzvlášť v Egypte, Alžírsku, Jemene, Jordánsku, Bahrajne, Sýrii a v Líbyi.

 Aj po zvrhnutiach režimov pretrval boj o moc, často spojený s novo prítomným mocenským vákuom, ktoré umožnilo posilnenie pozície radikálnych islamistických skupín. Boj o moc v krajinách bol vedený najmä na religiózno-sekulárnej línii, kedy na jednej strane boli konzervatívne náboženské elity a na druhej strane obyvateľstvo požadujúce väčšiu demokratizáciu a naopak sekularizáciu štátov. Nádeje, že v krajinách sa skončia časy korupcie, zvýši sa účasť na politickom živote, opak bol pravdou, aj vďaka tomu, že konzervatívne režimy ako Saudská Arábia podporovali udržiavanie starých režimov.

Politicky analytici s filozofmi nedočkavo budú očakávať odpovede, kam dospeje digitálny svet, ktorý dal do pohybu Francúzsko?

• Nie je na mieste otázka, ako v napätých turbulenciách môže fungovať klasická politika? Ako „revolúcia“ môže zmeniť  krajiny v EÚ? 

• Nie je na mieste otázka, ako k vzniku hnutia prispela a prispieva svojou ťarbavosťou EÚ? 

• Nie je na mieste otázka, či nie sú pomocou nových technológii ohrozované demokratické inštitúcie v krajinách EÚ?

• Nie je na mieste otázka, či neriešenie rozpadu sociálnych štátov, presadzovanie za každú cenu ekologické opatrenia vyžadujúc drahé investície v konečnom dôsledku nedopadnú na chudé a stredné vrstvy?

• Nie je na mieste otázka, či súčasný stav vo Francúzsku nie je motorom za každú cenu presadzovať „zelenú politiku“ strategickou chybou?

Pri predbežnom bilancovaní, nie je všetko zle, je aj niečo dobre pozitívne pre EÚ?

• Je to príležitosť, aby absurdné návrhy ako väčšia centralizácia EÚ či fantazmagorické predstavy na európsku armádu dostali sa cintoríny dejín?

• Je to príležitosť, v dobe silnejúcej Číny či Ruska, narastania vplyvu BRICSu, politika D.Trumpa, či Brexit, nemá EÚ začať premýšľať o sebe, hľadať novu kvalitu v rámci svojho ukotvenia vo svete s nutnosťou revitalizácie Lisabonskej zmluvy?

• Je to príležitosť zamyslieť sa, či vplyv štvrtej priemyslovej revolúcie alebo  digitalizácie bude na pracovnom trhu vnímane ako posilňovanie konkurencie schopnosti EÚ?

Politika sa presúva do verejnej arény, emócie sú dôležitejšie ako argumenty, stačí dať petíciu požiadaviek na sociálne siete je začiatkom meniť politický systém bez volieb a máme tu nové pomenovanie doby - DOBA CHAOTICKEJ DEMOKRACIE. 

Popremýšľajme či 25 bodov charty nemá silu meniť „svet?   

CHARTA - Hnutie žlté vesty

1. Ústavný strop na výšku dane na 25 %.

2. Zvýšenie dôchodkov a sociálneho zabezpečenia o 40 %.

3. Zvýšenie náboru zamestnancov do verejného sektoru pre obnovenie verejných služieb.

4. Masívne stavebné projekty pre ubytovanie 5 mio bezdomovcov a vysoké pokuty pre starostov a prefektov, ktorí nechávajú ľudí na ulici.

5. Zrušenie bank „príliš veľkých, aby sme ich nechali „padnúť“, oddelenie bežného bankovníctva od investičného bankovníctva.

6. Zrušenie dlhov vzniklých úžerníckymi úrokmi.

7. Ústavné dodatky na ochranu záujmov ľudí, včítane záväzných referend.

8. Zákaz podielu lobistických skupín na politickom rozhodovaní.

9. Frexit: Opustenie EÚ pre získanie našej ekonomickej, finančnej a politickej suverenity, inými slovami, rešpektovanie referenda z roku 2005, kedy Francúzsko hlasovala proti Ústavnej dohode EÚ, ktorá sa potom premenovala na Lisabonskú zmluvu, a francúzsky ľud bol ignorovaní.

10. Obmedzenie daňových únikov ultra - bohatými.

11. Okamžité zastavenie privatizácie a znovu znárodnenie verejného majetku ako sú cesty, letiská, železnice atď.

12. Z rezortu školstva odstrániť ideológiu a ukončenie deštruktívnych vzdelávacích technik.

13. Zoštyrnásobiť rozpočet pre ministerstvo vnútra a spravodlivosti a stanoviť časový limit na právne procedúry.

14. Urobiť súdny systém prístupný všetkým.

15. Zlomiť monopol médií a ukončiť ich zasahovanie do politiky. Urobiť média prístupné verejnosti a zaistiť pluralitu názorov. Ukončiť redakčnú propagandu.

16. Zaistiť občianske slobody zahrnutím kompletného zákazu štátneho vmiešavať sa do  ústavy v jeho rozhodovaniach vo vzdelávaní, zdravotníctve a rodine.

17. Ukončiť „plánované opotrebovanie“ – garancie výrobcom, že ich produkty vydržia 10 rokov, že behom tejto doby budú k dostaniu náhradné diely.

18. Zákaz plastových fľaši a ďalších znečisťujúcich obalov.

19. Oslabenie veľkých farmaceutických spoločností v ich vplyve na zdravie obecne, a na nemocnice zvlášť.

20. Zákaz GMO, karcinogénnych pesticídov, hormónov a monokultúr.

21. Obnova francúzskeho priemyslu a s ním spojene zníženie dovozu a tak i znečistenie.

22. Ukončenie francúzskeho zapojenia sa v zahraničných agresívnych vojnách a odchod z NATO.

23. Ukončenie drancovania a vmiešavanie sa – politické a vojenské vo „Frankafrike“, vďaka čomu je Afrika chudobná. Okamžite odvolať všetkých francúzskych vojakov. Založiť vzťahy s africkými štátmi na princípe rovných s rovnými.

24. Zabrániť migračným vlnám, ktoré nemôžu byť prijaté ani integrované kvôli civilizačnej krízy, ktorým čelíme.

25. Úzkostlivo rešpektovať medzinárodné právo a dohody, ktoré sme podpísali.

 
Najnovšie články
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.