Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
Čo tak popremýšľať?

Vývoj v EÚ speje do formovania centrálneho európskeho štátu. Otázkou je, aký to bude mať dopad na nás, či zostaneme  iba pokornými štatistami, ktorí sa vzdali trhov a samostatnej hospodárskej politiky, či nespejeme do štádia (ne)svojprávnosti alebo že by motyka strelila?

Vplyv globalizácie a neoliberalizmu    

prispieva k vytlačeniu témy slovanstva zo súčasného sveta a jeho pôsobenie politicky a ekonomicky sa dostáva na okraj mediálno - politického prúdu? Narastajú útoky na všetko, čo je ruské, silnie averzia proti Rusko. 

Všetko sa začalo na začiatku XX.storočia, keď bankári a slobodomurári pripravovali vo Švajčiarsku a Fínsku Lenina na „ovládnutie“ Ruska, len sa im to na dlhší čas vyšmyklo z rúk. Medzi riadkami je možné vyčítať, že prioritou bolo a zostáva získať územia. Potom až na prvom mieste bude ovládnutie nerastného bohatstva a následne „vnútiť“ západnú demokraciu. Toto sa nepodarilo Napoleonovi ani Hitlerovi, obaja stroskotali na krutej ruskej zime. Až po roku 1990 vycítili novú šancu a začalo sa intenzívne pracovať na „téme“. Ako nás „ľúbia“ oni tam na západe, nech poslúžia aspoň dva prípady.

Facka aj Kysučanom

V Čadci bola fabrika AVC na výrobu náhradných dielov, ktorá dávala od roku 1948 zamestnanie 3 tisíc pracovníkom. Pred rokom 1989 mali automobily TATRA v Rusku skvelý zvuk. Boli to jedine nákladné auta, ktoré sa vedeli popasovať s extrémnymi podmienkami Sibíri. Traduje sa, že v extrémnych podmienkach ako jediné z kolóny rôznych značiek nákladných aut, bola to práve a to práve TATRA 111, ktorá doviezla potraviny do snehom odrezanej časti na Sibíri, čím zachránili obyvateľov od smrti hladom. Na jej počesť domáci postavili autu TATRA v nehostinnom kraji pomník.

Po roku 1989 sme politicky „dobrovoľne“ alebo pre neschopnosť uvoľnili významný ruský trh pre našich budúcich „priateľov“ zo západu. Značka TATRA bola nahradená značkou MAN. Bolo to víťazstvo “zdravého“ sebavedomia prameniace z vidiny sladkej a radostnej vidiny začínajúceho „bratstva“ so západným svetom.

Mnohí si pamätajú na zábery z Ruzyne, kedy dvaja ministra federálnej vlády víťazoslávne prileteli z Moskvy a zvestovali, že oni položili/rozložili RVHP na lopatky, čo v praxi znamená, že sme prišli o ruský trh ... a my sme mohli leda tak zbaliť kufre a urobiť priestor pre západné investície. Tu možno parafrázovať situáciu, keď  Havel chytal rukami hady pre cudzích na Slovensku. Takto sa podieľal na likvidácii vojenskej výroby na Slovensku.

August 1968

Pripomeňme si inú časť histórie, ako sa demokraticky západ zachoval k udalostiam v roku 1968. Vyjadrenie poradcu amerických prezidentov H.Kissingera odkrylo pozadie, prečo Američania nám nepomohli

• po prvé bolo to dodržanie jaltskej dohody o sférach vplyvu • po druhé pre amerického prezidenta bolo dôležitejšie, aby sa uskutočnila jeho cesta do Moskvy k jednaniu o jadrových zbraniach • po tretie nepriali si, aby Pražské jaro „zvíťazilo“ a preukázalo prednosti socializmu s ľudskou tvárou. Pre nich naopak bolo podstatné, aby socializmus voči kapitalizmu nepreukázal žiadne svoje kvality.

Propaganda sa činí

Ešte veľa vody pretečie Váhom, dokedy prozápadná propaganda bude podnecovať vzdor proti Rusku. Ich prianím bude, aby sme žili v strachu pred ruskou „mocichtivosťou“, aby sme naďalej pochlebovali západu, aby sme osočovali Rusko rozširujúc o ňom klebety a kujúc intrigy.

Analytici nás budú naďalej kŕmiť nádejami, že vďaka západnej kultúre sa otvárame svetu, že môžeme byť „šťastní“, že vďaka nej sme sa stali nositelia „vysokej“ kultúry, zatiaľ čo Rusko sa stáva „barbarom“ ako nepriateľ európskej civilizácie.

Po roku 1989, po vykonaní „západnej“ privatizácii a zbavenia sa strategických podnikov pokračujúcou Ruskom chcú západný analytici prehlbovať polarizáciu spoločnosti. Je prirodzené, že k západu sa prikláňa iba mienkotvorná menšina obyvateľov zväčša spriahnutá svojim profesným životom na území veľkej Bratislavy, ďalej pracujúci v Bruseli alebo Strasbourgu, v zahraničí pracujúcich 300 tisíc Slovákov a 30 tisíc študentov. Zároveň je povzbudzujúce, že väčšina Slovákov doma si zachováva zdravý rozum, verí a dúfa, že slovanská otázka žije a prehlbuje sa v nás aj napriek úsiliu EÚ.

Otázkou je, či súčasný proces je konečný alebo po ňom príde nová etapa? Nenastane scenár, že po zbratrení sa zo Západom, nastanú spory, vzájomné závisti, intrigy a postupne sa slovanské národy budú otáčať k Rusku so žiadosťou o pomoc?

Dostojevského slovanské proroctvo

Nie je snahou Ruska žiť vyšším, vznešenejším životom, svietiť svetu veľkou, nezištnou a čistou ideou, konečne vytvoriť veľký a mohutný organizmus bratského zväzku národov, pričom stvoriť tento organizmus nie politickým násilím, nie mečom, ale presvedčením, príkladom, láskou, nezištnosťou, svetlom; pozdvihnúť nakoniec všetky malé národy k sebe a dať im pochopiť svoje materinské poslanie?

Rusko bolo a je si vedomé svojej prirodzenosti, že je centrom slovanskej jednoty. Ak žijú Slovania ako slobodné národy, je tak len preto, že to Rusko tak chcelo a chce.

Taký je zákon vývoja. Ak sa národy nebudú riadiť vyššími, nezištnými ideami a nebudú sledovať vznešený cieľ služby ľudstvu, ak sa budú riadiť iba svojimi vlastnými záujmami,  takéto národy bezpochyby zaniknú, skostnatejú a  budú pozbavené síl, zahynú, napísal F.M.Dostojevskij v novembri 1876.

Môžeme sa zamýšľať, či sme dorástli na takúto úroveň uvažovania? 

 
Najnovšie články
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.