Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
 


Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.
 
V záujme mieru, bomby ničili krajinu, ale cieľ nedosiahli

Po rozhodnutí Juhoslovanskej zväzovej republiky odmietnuť  tkz. mierový plán pre Kosovo zo strany USA a západných krajín v nedeľu 24.3.1999 sa začala vojenská operácia. Prvé bomby v humanitárnom bombardovaní  dopadli „symbolicky“ na hlavné mesto dolnozemských vojvodinských Slovákov Nový Sad 600 km až od Kosova.

Jednalo sa po prvý krát o vojenskú operáciu proti členovi OSN neschválenú Bezpečnostnou radou OSN s podielom nemeckých ozbrojených síl. Stalo sa to necelých 60 rokoch po tom, čo Belehrad bombardovala nemecká gőringová luftwaffe. Pritom podľa dohôd o zjednotení Nemecka sa spolková republika zaviazala nepoužívať zbrane, ak to nebude v súlade s Chartou OSN.

Príkaz na začatie vojenskej akcie  proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi W.Clarkovi vtedajší generálny tajomník  NATO J.Solana 23.3.1999, ktorý o akcii povedal: „Cieľom NATO je priniesť do Kosova mier a NATO bude v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa pokračovať.

Poslovia zloby nesiali demokraciu a humanitu, ako ľuďom nahováral istý pivný dramatik, s ktorým sa spája autorstvo okrídleného politického protivizmu „humanitárne bombardovanie“, ale siali tak ako každý agresor, len skazu a smrť. Tu sa v úplnej nahote ukázalo jeho konanie v politike, kedy práve tento pán rozbíjal zbrojný priemysel na Slovensku a na vyprázdnené miesta sa dostávali iní bohatší „mecenáši“ zo západu.

Na bombardovaní svoj podiel viny nesie aj vtedajšia vláda, ktorá 6.4.1999 odsúhlasila neobmedzený prístup do vzdušného priestoru SR lietadlami NATO na prelety do Juhoslávie.  Treba pripomenúť, že koridor cez Slovensko bez povolenia Slovenska by skomplikoval celú vojenskú operáciu, lebo neutrálne Rakúsko prelety cez svoje územie nepovolilo !!!

Z vlády M.Dzurindu proti otvoreniu vzdušného koridoru pre lietadlá NATO hlasovali iba J.Čarnogurský a P.Koncoš. Paradoxne práve dnes niektorí politici z tohto obdobia  v období začínajúcich sa príprav na voľby 2020 „vstávajú“ z popola a chcú znovu škodiť Slovensku.

Bombardovanie trvalo 78 dní, bolo zničenej 70% infraštruktúry. NATO vykonalo 2300 letových náletov na 995 objektov v Srbsku, 1150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420 tisíc  projektilov s celkovou váhou 22 tisíc ton. Neskoršie vyšlo najavo, že Američania použili kazetové bomby zakázané medzinárodnými konvenciami a vo veľkom využívali aj strely s ochudobneným uránom.

Podľa správy ruskej rozviedky, srbskej armáde sa počas vojny podarilo zostreliť viac ako 400 lietadiel a vrtuľníkov NATO, medzi nimi aj dva neviditeľné stroje - F117A a bombardér B-2A.

Najväčším problémom, ktoré bombardovanie zanechalo, predstavuje toxické znečistenie lokalít, ktoré boli zasiahnuté strelami s ochudobneným uránom. Okrem približne 2,5 tisíc priamych obetí, z toho 89 detí, zranených bolo 12.500 ľudí. Naďalej zomierajú na následky kontaminácie zasiahnutých lokalít ďalší ľudia. Agresori vedomí si svojej beztrestnej genocídy na Srboch, ktorá bude zabíjať  svoje nevinné obete mnoho rokov po bombardovaní, o ďalších negeneratívnych vplyvov rádioaktívneho žiarenia na genetické  zdravie národa ani nehovoriac. Samozrejme, o tejto  genocíde, na rozdiel od vojnového zločinu v Srebrenici, média hlavného prúdu neinformujú a nikto za ňu v Haagu nebol obvinený.   

Srbsko aj po bombardovaní, ako jedna z mála krajín napriek rôznym tlakom a nátlakom relatívne najšúverenejším štátom. Všetko popísané stále je o tom istom, o vojnách v mene ľudských práv. „Uznanie ľudských práv je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“. Aké dojímavé je blábolenie a v praxi bomby na nevinných. A to všetko v mene Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré sme si 10.12.2018 pripomenuli ich 70.výročie od ich prijatia.      

Bývalý zvláštny spravodajca OSN J.Dienstbier označil bombardovanie Juhoslávie  za úplne nezmyselné. Letecký útok odhalil aj problém dosiaľ nevyriešenej roly NATO po skončení studenej vojny. Veľavravne znie aj jeho odpoveď šéfke americkej delegácie pri Komisii pre ľudské práva v Ženeve na jej argument, že neexistovala alternatíva „Madam, chcete mi snáď povedať, keď svetová veľmoc nevie, čo robiť, začne hádzať bomby“.

Vláda SR v čase, ktorá odsúhlasila neobmedzený prístup na prelety:

• Ján Čarnogurský • Pál Csáky • Ľudovít Černák • Mikuláš Dzurinda • Ľubomír Fogaš • Milan Ftáčnik • István Harna • Pavol Hamžík • Pavol Kanis • Milan Kňažko • Pavel Koncoš • Eduard Kukan • Peter Magvaši • Mária Machová • László Miklós • Ivan Mikloš • Gabriel Palacka • Ladislav Pittner • Brigita Schmögnerová • Tibor Šagát •

K O M U N I K É

z mimoriadneho rokovania vlády Slovenskej republiky 6.apríla 1999

Vláda Slovenskej republiky sa 6.4.1999 zišla na mimoriadnej schôdzi a rokovala pod vedením svojho predsedu M. Dzurindu.

Nadväzne na svoje rozhodnutie z 24.3.1999 vláda SR odsúhlasila neobmedzený prístup do vzdušného priestoru Slovenskej republiky na prelety lietadiel Severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v Juhoslovanskej zväzovej republike.

Vláda SR vyslovila súhlas so zjednodušením procedúry povoľovania preletov lietadiel NATO cez vzdušný priestor Slovenskej republiky.

Vláda SR rozhodla o poskytnutí humanitárnej pomoci obyvateľom Kosova postihnutým humanitárnou katastrofou.

Vláda SR uložila ministrom piatich relevantných rezortov - financií, hospodárstva, pôdohospodárstva, obrany a vnútra predložiť špecifikáciu foriem a rozsahu poskytnutej humanitárnej pomoci do 9.4.1999.

Bratislava 6. apríla 1999

Bratislava - Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Hovorkyňa vlády Miriam Fiťmová

 
Najnovšie články
Práve je online
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.