Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
 


Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.
 
Ohovárať vlastný štát je nezodpovedné

Jeho slová, že „pravda sa niekomu ťažko počúva“ sú dôkazom,

že na svoju funkciu nedorástol a nikdy sa nemal hlavou štátu stať“

(E.Chmelár)

 

Prezidentovi sa podarilo „vystrašiť“ verejnosť v Nemecku. Pre noviny Die Welt „vyplakal“ sa, čo mal na duši, Slovensko predstavil ako mafiánsky štát. Neuvedomil si, že ohováranie je pokus dostať v Nemecku našu politickú kultúru do najnižšieho levelu morálky, nehovoriac o „pošpinení“ Slovenska.

Čitateľom po prečítaní zostalo konštatovanie, že Slováci sa nezmenili, kydajú ďalej ... na seba a smejú sa nám. Asi nám uniká, ako oni zoslabujú slovné spojenia nacizmu a fašizmus s Nemeckom.

Tak nám treba, keď niekedy (alebo často) volíme obal bez obsahu. Vlastne nič nového pod slnkom, len pokračovanie „kydania“, ktoré sa začalo demaršmi písanými doma proti Mečiarovi.  

Pracovať na kultúrnom pozdvihnutí Slovensku, na to je potrebné si zachovať nadhľad nad politikou, mať v sebe umenie diplomacie. Zbytočne neštudovali J.Kubiš, E.Kukan, M.Šefčovič či M.Lajčák na prestížnom Štátnom inštitúte  medzinárodných vzťahoch v Moskve. Oni ani na okamih by neklesli do marazmu ohovárania vlastného štátu. Nečudujme sa, že u nás je systém výberu kádrov po roku 1989 je sústreďovaný na „výrobu“ rýchlo kvasných politikov mnohokrát za prispenia nás voličov.

Dnes adeptom na politickú prácu stačia chabé skúsenosti z politickej práce v regiónoch, peniaze, marketing a cesta do veľkej politiky je  otvorená. Nečudujme sa, že potom ako huby po daždi sa nám zmnožujú političkovia, niekedy sa zriedka objaví aj politik, nehovoriac o absencii štátnikov.

Pánu prezidentovi v jeho práci chýbajú skúsenosti z mladosti. Asi nebojoval na bojových „poliach“, na ulici či pľaci, kde jedna ulica bojovala za svoju česť proti susednej ulici. Platilo pravidlo, že to čo je doma, sa nevynáša čiže „nekydá sa“ na vlastných z vlastného dvora. Ak len predsa niekto z ulice vyzradí „uličné“ tajomstvo, je odvrhnutý z kolektívu, považuje sa za zradcu. 

Možno predpokladať, že svojim scenárom sleduje vytváranie dymovej clony na záchranu ešte nevytvorenej (jeho) strany. Najslabším článkom zatiaľ u neho zostáva všade a vo všetkom povyšuje  svoje politické ambície nad záujmy krajiny. Tu by mala platiť ľudová múdrosť, keď nemôže vyhrať, ústup nie je žiadna hanba. 

Posledné udalosti pripomínajú, že to čo včera mala byť hra a nebola, dnes je to pre neho osobné trápenie, ktoré vyplýva z vnútornej potreby, že sa nerealizuje podľa svojho  zámyslu, že musí sa prispôsobiť ústavnému systému. Prezidentovanie si predstavoval ľahšie a bezproblémovejšie.

Psychológ by to okomentoval, ak človek prestáva vidieť vlastné chyby, nedokáže si ich priznať, potom chyby hľadá u iných. Zlo či zloba prebúdzajú v človeku vnútornú silu plodiacu z presvedčenia, že je predurčený ničiť zlo u iných.

Závažné varovanie predniesol premiér P.Pellegrini na margo prezidentových výrokov v zahraničí “Neochraňuje dobré meno našej krajiny, naopak, poškodzuje zahraničné meno SR a to nikdy nebudem tolerovať, a to mu nikdy neodpustím, že sa takto ako hrdý Slovák ku svojej vlastnej krajine správa“.

Na záver možno pripomenúť poučnú príhodu zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedajší predseda vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva H.Wilson bol na návšteve v Prahe. Na tlačovke dostal otázku ohľadom sporu medzi Labouristickou stranou a Konzervatívnou stranou. On diplomatickou noblesou uzemnil novinára, povedal - ja mám rád svoju krajinu, ak vznikne spor, budem to riešiť doma a nie v Prahe.

Nech je to ponaučenie pre nových politikov, aby politika sa neprezentovala obalom a nie obsahom v spojení s diplomaciou. Ak diplomaciu považujeme za umenie, potom učme sa jej technikám, ktoré nás učia zaobchádzať so záľubami a túžbami ostatných ľudí s ich slabými miestami, ale vždy v mantineloch diplomatickej etikety.  

 
Najnovšie články
Práve je online
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.