Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
 


Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.
 
Likvidácia cirkvi bol plán .... ale viera zvíťazila

Kresťania sú vo svete tým, čím je duša v tele

Vo februári 1948 komunisti krutou revolučnou cestou zbavili sa svojich buržoáznych partnerov a prebrali vládnu moc v Česko-Slovensku. Rímsko katolícka cirkev (RKC) bola posledným triednym nepriateľom, ktorý ohrozoval absolútnu kontrolu národa na všetkých úsekoch verejného i súkromného života. Snahou bolo odpútať RKC od Ríma a urobiť ju slúžku režimu po vzore Pravoslávnej cirkvi v Rusku.

Začiatok likvidácie RKC sa začal v roku 1949. Bola vedená (zatiaľ) iba nátlakovými akciami a zastrašovaním ako predpríprava na konečne (komunistické) zúčtovanie s RKC.

Na čelo likvidácie  v októbri 1948 bola zriadená cirkevná „šestka“ v zložení A.Čepička (predseda komisie, minister spravodlivosti a zať prezidenta), Z.Fierlinger (podpredseda vlády), V.Kopecký (minister informácii), Z.Nejedlý (minister školstva), V.Široký (podpredseda vlády) a Slovák V.Clementis.

V počiatku situácia s ovládnutím cirkvi štátom bola v nedohľadne, pretože biskupi odmietali prijať požiadavky vlády, ktoré „boli v rozpore s Božím a prirodzenými právami a zákonmi“. Komunisti chceli cirkev nezávislú od Ríma.

Plán bol rafinovaný, „6“ vybrala 70 delegátov, ktorí boli pozvaní na konferenciu do Prahy. Až na mieste sa dozvedeli o pravom zámere založiť celonárodné hnutie veriaceho ľudu a „drobného duchovenstva“ pod názvom KATOLÍCKA AKCIA (KA). Predsedom sa stal F.Pujman (režisér opery ND v Prahe), tajomníkom Vojtech Tőrők (učiteľ a poslanec z Trstenej). RKC stále nebola ochotná pristúpiť na podmienky štátu. 

Vyvrcholením nátlaku štátu bolo stretnutie biskupov v Olomouci 15.6. Vydali pastiersky list - Hlas českých a slovenských biskupov a ordinárov veriacim v hodine veľkej skúšky. Biskupi spísali podmienky za ktorých sú ochotní rokovať so štátom o dohode, štátna moc ich neprijala.   

Minister A.Čepička na odpor biskupov vyhlásil, vláda „nedovolí aby arcibiskupi a biskupi terorizovali a znásilňovali slobodu presvedčenia vlasteneckých kňazov, ktorí zachovávajú vernosť Republike. Vlasteneckých kňazov vezme vláda do ochrany ... a proti záškodníkom, provokatérom a vyvolávačom rozbroja a nepokoja zakročí“.

Na Slovensku sa zdvihol vzdor zdola na podporu tých kňazov, ktorí prečítali napriek zákazu pastiersky list.  V Žilinskom kraji najväčší odpor bol v Čadci a ďalej v obciach Beluša, Dolná Súča, Dolný Kubín, Komjatná, Mariková, Nemšová, Rabča, Trstená, Valča, Zliechov. Okrem toho došlo k zhlukovaniu veriacich. Na Kysuciach to bolo v obciach v Nesluši, Riečnica, a v Starej Bystrici. Celkom vzdoru sa zúčastnilo do 25 tisíc osôb. Trestné oznámenie bolo podané na 1136 osôb, počet odsúdených bolo 467 osôb.

Pre naliehavosť riešiť situáciu, ÚV KSS na svojom zasadaní 14.7.1949 prostredníctvom generálneho tajomníka KSS Š.Bašťovanského charakterizoval priebeh KA na Slovensku ako prejav zostrujúceho sa triedneho boja, povedal „Triedny nepriateľ nespí a to, čo sa deje na Slovensku je jeden zo spôsobov, ako sa prejavuje“

K.Bacílek bol vo svojom posudku úprimnejší: „Myslím, že treba povedať otvorene, že nám nepodarilo sa presvedčiť veľkú väčšinu národa“.

To bol iba začiatok. Výsledkom štátnej moci bolo, že nátlak sa zmenil na štátny teror. Najprv to bola Akcia kláštory - násilná likvidácia mužských rehoľných rádov komunistickým režimom počas tkz. barbarskej noci z 13.-14.4.1950. Jednou z mála pamätných tabuli rehoľníkov, ktorí boli nasadení na nútené práce, je osadená tabuľa, aby sme na nich nezabúdali, na Priehrade mládeže v Nimnici.

Nasledovala Akcia Rehoľníčky, násilná akcia proti ženským reholiam v dňoch 28.-31.8.1950.

Rehoľný život sa obnovil až po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR 29.11.1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu.

Až rok 1989 definitívne znamenal koniec totality u nás. Cirkev mohla začať plniť svoje poslanie slobodne vo verejnom priestore. Takto sa ukončila revolučná „principiálnosť“ komunistickej ideológie vymiesť cirkev zo života veriacich. Znovu už po koľký krát v dejinách zvíťazila sila viery nad politickou ideológiou.

Aj v súčasnosti sú rôzne podnety z tábora hlavne liberálov, ktorí v rámci EÚ „pracujú“ na jej oslabovaní. Zabúda sa, že obyvatelia v EÚ by bez cirkvi stratili slobodu. Naďalej platí, že život človeka je naplno ľudským práve vďaka kultúre.   

Oslavujeme vojakov, partizánov, politických väzňov (tých menej), či hrdinské činy jednotlivcov, ale akosi zabúdame na tých biskupov a kňazov, hrdinov tejto doby, ktorí tak ako iní bojovali proti režimu, ktorí im vzal slobodu. Oni bojovali za slobodu ale aj slobodu vierovyznania. 

Situácia na Kysuciach z tohto obdobia nie je dostačujúco zmapovaná. Jej zverejnenie odborníkmi by zároveň bolo vďakou tým kňazom a biskupom, ktorí proti presile prinajmenšom tak ako iní bojovali za vieru.  

 
Najnovšie články
Práve je online
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.