Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
 


Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.
 
V oboch o tom istom a výsledky sú rôzne

Carole Racketeová (1988) pracuje ako kapitánka pre nemeckú záchrannú organizáciu Sea-Watch. V júni 2019 bola zatknutá. Vplávala so záchrannou loďou do talianskych prístavných vôd bez povolenia, do prístave Lampedusa. Loď bola plná ekonomických migrantov. V Taliansku je stíhaná, v Nemecku a Francúzsku je hrdinkou.

Oficialita zahmlieva, že sa živí námorným pašovaním.  Za cenu porušenia zákona čuduj sa svete je navrhnutá na Nobelovu cenu za mier. Podporuje ju i český aktivista a šéf Organizácie pre pomoc uprchlíkom M.Rozumek. Podľa neho by mala mať sochu, pretože je hrdinka a záchrankyňa. Aby tomu nebolo konca, prirovnal ju k sirovi N.Wintonovi, ktorý zachránil 669 prevažne židovských detí pred Hitlerovým konečným riešením židovskej otázky.

Iba tak mimochodom, vo Francúzsku už druhý český kamionista je odsúdený za pokus pašovať  migrantov z Afriky do Anglicka. Oba prípady sú totožné. O kapitánke sa zvažuje natočiť akčný trhák. Možno v jej rodisku postavia sochu, tak ako po vzore F.Engelsa v jeho rodnom meste. V protiváhe jej zlý, so staromódnymi názormi, minister, ktorí nejde s dobou, minister vnútra Salvini.  

Je na pripomenutie úvaha, či za tragickým imigrantským teátrom nedoznieva posledná etapa „zúčtovania“ dôsledkov koloniálnej politiky v Afrike s niektorými európskymi štátmi? Stále viniť Afriku dookola je znakom nevedomosti, naivity a skresleného pohľadu na ťažko skúšanú Afriku?

Nie sú vinné bývalé koloniálne štáty, ktoré sú dnes súčasťou EÚ, ktoré aj dnes vo svojom správaní pripomínajú ich „zlaté“ časy? Nesvedčí to o sebectve a nedostatku historického svedomia a súcitu s Afričanmi a moslimami? Nemajú bývalé kolonizované štáty nezadateľné právo podiel sa z európskou koloniálnou korisťou v podobe materiálneho zaistenia, bezpečia a sociálnych istôt pre seba a svoje rodiny?

Takáto obhajoba by bola pre vodičov kamiónov morálnym víťazstvom. Nemajú aj oni nárok na Nobelovu cenu mieru?  Toto by platilo, keby sme žili v rozumnej dobe bez (riadenia) chaosu a neprirodzenosti. Na miesto toho sa v Európe dejú nepredvídané nevídanosti, prevracia sa predstava o práve, spravodlivosti a zdravý rozum absentuje.

A propo, nech analyzujeme dnešné hlavné problémy sveta, všade ako niť sa vinie nerovnomerné prerozdelenie zisku.                        

Tu možno nezaškodí pripomenúť niečo, čo sa v množstve správ stráca alebo vôbec sa neuvádza. Štáty EÚ - Grécko, Cyprus, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Malta a Portugalsko majú hranice na brehoch Stredozemného mora, čím intenzívne využívajú a rozvíjajú cestovný ruch. Ak bol migrantský pokoj, príjmy v hojnosti tiekli do ich rozpočtov. Z nich ako káže (zdravý) rozum, priebežne mali zabezpečovať ochranu pobrežných hraníc a súčasne hranicu EÚ.

Pripomeňme si, ako sa EÚ „starala“ o nás, ako nás kritizovala, že sme rizikovou krajinou, že nemáme ošetrenú hranicu s Ukrajinou. Keď sme vybudovali spoľahlivú ochranu hranice, ktorá vykazovala požadovaný stupeň ochrany, EÚ si odfajkla úlohu ako splnenú. 

Ak začala migrácia do EÚ, odrazu prímorské krajiny zistili, že ich hranice pre vstup do EÚ sú dierové ako holandský eidamsky syr. EÚ si uvedomila, že je spoločenstvom 28 krajín, že aj bývalé východné krajiny musia byť solidárne s prímorským štátmi a EÚ začala kvótami vo vnútri pukať.     

 
Najnovšie články
Práve je online
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.