Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
 


Ing. Peter Glasnák pôsobí v komunálnej politike ako poslanec od roku 1990, v rokoch 1990-1994 ako primátor mesta Čadca.
 
Cirkev a politika

Budúcnosť našej civilizácie bude určovať váha úlohy,

akú v nej bude hrať náboženstvo

Fridrich von Hayek

Na aktivitách EÚ nemôžeme si nevšimnúť protichodné názory na základné hodnoty, zvlášť ak sa jedná o kresťanstvo. Vedome ataky zoslabujú jeho vplyv doma i v Európe.

• Charta základných práv EÚ, prijatá v Nice 12/2000 predznamenáva politické postoje ku kresťanstvu a k náboženským spoločenstvám. Charta ani náznakom nespomína náboženstvo či kresťanstvo. Takto vedome sa „gumuje“ kresťanstvo v našich mysliach. EÚ vo svojej práci akosi chce zabúdať na kresťanské korene Európy, na ktorých stavali zakladatelia terajšej EÚ, R.Schuman, K.Adenauer a A.De Gasperi (v hrobe sa obracajú).

• Vďaka horlivosti, lepšie by bolo vypočítavosti vplyvných štátov, EÚ stráca svoju dušu. Je nahrádzaná humanistickým myslením. To ma za následok túžbu po stále väčšej moci. Vedenie EÚ chce stále viac upevňovať svoju vrcholovú suverenitu na úkor členských štátov. Vzhľadom k tomu, že v humanistickom myslení je morálka relatívna vec, schvaľujú sa zákony, ktoré v konečnom dôsledku stále viac vytláčajú zo spoločnosti kresťanské hodnoty a morálku.

• Vo viacerých krajinách EÚ sú snahy o oddelenie cirkvi od štátu, najďalej je Francúzsko so svojimi proticirkevným smerovaním. Súčasné konanie silno pripomína francúzsku revolúciu, ktorá v sebe nesie kresťanskú zášť. Napríklad je zakázané nosiť krížiky na zlatých retiazkach.   

• Politici sa zväčša stotožňujú s bruselskými sociálnymi analytikmi, ktorí vnášajú do politiky chaos a neprirodzenosť (LGBT, registrované partnerstva, z neuctenie pohlavia „muž“ či žena“ meniace na osobu č.1 a osobu č.2 ... )

• Erózia cirkvi v spoločnosti vzniká aj našou pohodlnosťou, ktorou platíme civilizačnú daň za znižovanie významu a potrieb cirkvi v spoločnosti. Byť veriaci je veriť, veriť je obeta, obeta potrebuje čas a ten potrebujeme, aby sme v sebe objavili pomalosť a ticho pri rozjímaní.  Výstižne pomalosť vystihol M.Kundera „Keď sa veci robia moc rýchlo, nikto nemôže byť ničím istý“.

  V súčasnosti čím sme rýchlejší, tým viac nás ovláda diktát doby - zisk. Honba za ziskom plodí ďalšiu honbu, prestávame mať čas na seba, na výchovu deti, rodina sa stáva „brzdou“ rodinnej výchovy, rodí sa menej deti, štát nahrádza rodinnú výchovu. Takto štát môže realizovať svoju štátnu (rozumovú) rodinnú politiku s rozpornými izmami, ktorá sa odvíja od počtu mandátov získaných vo voľbách.  

• Človek by sa nádejal, že žurnalistika na Slovensku má svoje morálne pravidlá, ktoré nedovoľujú ubližovať, úmyselne špiniť jednotlivca alebo spoločnosť. Práve Katolícka cirkev je inštitúciou, ktorú možno v médiách beztrestne urážať a hanobiť, voči ktorej je každá zbraň dobrá, každý úder dovolený, čo ma následok znižovanie kvality kresťanstva v spoločnosti. Za tým všetkým stoja všemocné (liberálne) média.  

• Ak sa povie, že dnešná európska ľavica prežíva krízu, tak na prvý pohľad nesúvisi s cirkvou, opak je pravdou. Po roku 1989 sa ľavica dostala na scestie  a robotnícke hnutie sa menilo na neúčinnú hmlovitú substanciu. Doba „vnukla“ ľavici, že vďaka kapitalizmu, ktorý za každú cenu preferuje zisk, prestala byť nositeľom problémov ľudí práce. Svoj záujem presunuli na okrajové témy nesúvisiace so základnými otázkami ľudí práce, ale vkĺzla na obhajobu práv menšín - sexuálnych, etnických, náboženských Takto európska sociálna demokracia prebrala liberálnu agendu, odcudzila sa tradičným voličom.

Takto nechtiac spoločnosť sa dostáva do chaosu, trieštia sa sily, výsledkom je apatia a pokles dôvery ako celku ku EÚ. Svojimi zmetenými (ne)kľúčovými prioritami vytvorila z obhajoby menšín nástroj mravnej apatie ľudí práce, vnáša chaos. Menšiny to pochopili, zostavili silné tímy, začali spoločenské - verejnú ofenzívu na búranie prirodzenosti v spoločnosti. Pred Európou stojí otázka, buď Európa sa spamätá, alebo sa bude prehlbovať „rozpad“ európskej civilizácie?

Nedávne prezidentské voľby vyniesli do mediálneho prostredia jedno pozitívne nóvum. Predstavitelia registrovaných cirkvi začali prejavovať odvahu a po 30 rokoch ustupovania a tichého súhlasu s vývojom, ktorý je na hrane mravnej katastrofy verejne sa vyjadrovať k citlivým témam. Katalyzátorom sú slovné vyjadrenia politikov, ktoré povzbudzujú  cirkev, aby sa častejšie zapájala do verejného dialógu. Súčasne cirkvi začína generovať „mediálnych“ kňazov, ako je M.Kuffa (www.otecmarian.sk), A.Ziolkovský (www.ziolkovsky.sk), M.Kramár, hovorca KBS.                  

Keby politici zvažovali slová, keby vo vystúpeniach nepoužívali teatrálne výstupy, navzájom sa neurážali, nešpinili povesť jednotlivca či v poslednom čase neprimerané ohováranie spoločnosti, potom by aj cirkev zvažovala, ako často ma vyjadrovať svoje postoje.

Podľa vyjadrení (zaskočených) politikov na výroky predstaviteľov cirkvi, možno usúdiť, že sila vyslovených slov ich zaskočila. 

Nikto nemôže namietať, aby cirkev mlčala, keď iné podobné organizácie povolené štátom sa vyjadrujú slovom či konaním k veciam verejným (neziskovky, tretí sektor, spolky ...), pričom práve pre niektorých politikov by malo platiť - hovoriť striebro, mlčať zlato.

Cirkev musí reagovať, keď sa hlása nepravda, tak ako to bolo v prípade Š.Harabina. Na jeho osobu mierili šípy nezmyslov, že rozpráva o Bohu, škodí pravde, demokracii a Slovensku. Títo „krikľúni“ v roli kritikov zabúdajú, že ak obyvatelia v EÚ budú žiť za neustáleho cieleného mediálneho „zatajovania“ kresťanstva v každodennom živote, stratíme slobodu všetci, aj pravoverní ateisti.                  

Spomeňme niektoré ataky proti cirkvi: 

Neuveriteľná trúfalosť dlho hlodala svedomie v súčasnosti novodobého „proroka“ I.Matoviča (OĽaNO), ktorý v sebe vydoloval všetko iné, len nie veriaceho človeka. Arcibiskupa Oroscha „nazval bludárom a žiada od neho ospravedlnenie“ a “Čaputovú bude ako obyčajný kresťan voliť bez najmenších výčitiek!” 

Mediálny rozruch vyvolalo vyjadrenie Ľ.Galka (SaS) proti cirkvám, ktoré sa nemajú starať do volieb. Takéto niečo je od poslanca prejavom úbohosti ducha, čím svojim pričinením či pýchou sa zaraďuje do najnižšieho poslaneckého levelu. Asi dlho sa musel trápiť, aby v sebe tlmil svoj odpor k cirkvám. Vo vyhlásení uviedol

“My, občania, vieme, čo máme robiť.

Venujte sa svojmu poslaniu a voľby nechajte na nás.

Ďakujeme. Vaši občania”

Po prečítaní je ťažko uveriť, že za jeho vyjadrením sa skrýva poctivý úmysel. Ak začal, „MY OBČANIA“, zastupoval všetkých občanov bez rozdielu názoru, ideológie či viery !!! Vzápätí vyzýva protichodne tých istých občanov „VENUJTE SA SVOJMU POSLANIU“. Potom apel (nie prosba ani odporučenie) „VOĽBY NECHAJTE NA NÁS“. Naznačil, že na voľby sú tu politici, oni vedia, čo potrebuje vlasť, občan. Jeho pohľad je zúžený, u neho politik sa rovná liberál. Nie je takéto vyjadrenie snahou vzbudiť u väčšiny falošnú nádej?  

Tu sa vynárajú dve poznámky

• z nevedomosti asi nevie, že štátom povolené Cirkvi sa venujú svojmu poslaniu, okrem charity na sociálne zamerané aktivity, ohlasujú evanjelium, obrazne povedané starajú sa o svoje biblické stádo a tým upozorňujú na vlkov, ktorí ohrozujú život ich stáda. To sa týka aj liberálov, ktorí považujú kresťanstvo za ich stálu hrozbu.

• vyslovené „MY“ musí u každého nestranného naháňať strach. Je to jeho vyznanie k suverenizmu, ktorým vyjadril svoj postoj ku izolácii, k uzatváraniu sa do svojho myšlienkového sveta.

Pánu poslancovi možno pripomenúť, že v návale poslaneckých povinnosti asi nemá čas sa oboznámiť s Božím slovom, nie aby uveril, ale pochopil v súvislostiach význam kresťanstva pre súčasný svet. Doporučenie, nech sa zamysli nad slovami poslanca A.Hrnku, ktoré adresoval horlivým vykladačom „pravdy“

„Ako historik viem, že všetky minulé spoločnosti vrátane antického Ríma, cez stredovek, novovek po socializmus mali svoje morálne normy. Svojho času už Cicero povedal: Načo sú nám dobré zákony, keď chýba morálka. Treba povedať, že dnešná spoločnosť si nevytvorila morálny kódex, napríklad na rozdiel od komunizmu. Nie je určené, čo je morálne a čo nie. Rodičia ma vychovávali v kresťanskej morálke a do istej miery sme podliehali aj režimu, v ktorom sme žili, ale aj ten sa riadil istými spoločensko-etickými normami. Režim bez morálky, ako je práve tento, nemá z dlhodobého hľadiska šancu prežiť.“

Aktivity T.Halíka si zaslúžia pozornosť, česky kňaz medzinárodne pokrokový aktivista v priebehu kampane pred I.kolom zavítal na Slovensko, aby sa stretol s kandidátkou Z.Čaputovou. Dôvodom bolo ospravedlnenie sa za výrok trnavského arcibiskupa J.Oroscha, ktorý povedal, že katolík, ktorý by volil tuto ultraliberálnu kandidátku, sa dopustil ťažkého hriechu.  Pre neho asi mohla byť kandidátka vysneným „študijným“ objektom „spirituálneho človeka“. Možno aj preto, že vie si predstaviť adopciu deti homosexuálnymi pármi. Mimochodom T.Halík vyvíjal na Slovensku svoju misiu aj v prípade biskupa Bezáka. Prečo jeho návšteva sa javí ako dojímavá starostlivosť o Slovensko?

Médiá odignorovali kresťansky festival s účasťou vyše tisíc mladých ľudí z rôznych cirkví. Od 1. do 4.8. sa konal v Nízkych Tatier 21. ročník CampFestu, najväčší kresťansky festival v strednej Európe. Na rozdiel od festivalu Pohoda, ktorý sa prezentuje ako liberálno - slniečkarsky s masívnou podporou (niektorých) mienkotvorných médií, v posledných ročníkov aj za osobnej prítomnosti prezidenta. O Campfeste nebolo v médiách žiadna zmienka.

Dôvetok

Nestranný pozorovateľ by nad súčasným stavom povedal - konečne! Kresťania zdvihli vlajku pravdy. Falošní kresťania začínajú prskať jedovaté sliny a liberáli sa stále viac boja o vplyv v spoločnosti. Vedia, že ťahajú za kratší koniec. Vedia, že ich pravda v  konzervatívno - sociálnom prostredí sa melie na prach. Veľká väčšina ľudí práce u nás vie poľahky oddeliť pleveľ od žita. Trčiaci pleveľ sa dal vypozorovať z ich radosti, ako včera využívali kauzu Bezák proti cirkvi, dnes sa tešia „z nadpráce“ pri odprevádzaní KDH do politického „pekla“.   

Pre kresťanov sú rozrušujúce a atakujúce akcie namierené proti ním neprijateľné, sú urážkou ich náboženského cítenia veriacich, sú zosmiešňovaním kresťanskej viery a zneužívanie ústredného kresťanského symbolu - kríža. 

Cirkev alebo politika? Sú dve pravdy, tá ktorá má moc, ma pravdu (pozemskú), cirkev má svoju pravdu (božiu) ... a ty človek na zemi máš dve možnosti.

 
Najnovšie články
Práve je online
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.