Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
Amerika na prvom mieste

Politika Donalda Trumpa vyvoláva v USA i vo svete zmiešané pocity a emócie. Treba povedať, že jeho zmeny sú reflexiou na meniaci sa svet. Zmeny vychádzajú zo štrukturálnych príčin vo svete, ktoré včerajší zahranično - politický establishment v USA podcenil a stále sa nevie s nimi nevie vysporiadať.  D.Trump je ekonomický nacionalista, je oddaný Amerike. Jeho mottom, ktorým vyhral voľby bolo, Amerika na prvom mieste.

D.Trump sa domnieva

• že by to mali byť politické faktory, čo ovplyvňujú hospodárske vzťahy

• že globalizácia neprináša harmóniu a ekonomickú vzájomnú závislosť, sú zdrojom zraniteľnosti

• že USA už nežijú v jednopolárnom svete, ale vo svete mnoho polárnom s mnohými väčšími súťažami

Trumpova politika sa sústreďuje na tri záujmové oblasti, ktoré považuje pre USA za životne dôležité

Obchodné vzťahy medzi USA a ďalšími krajinami

Dôležitá je rovnováha medzi americkými obchodnými účtami z ostatnými krajinami. Cieľom je upraviť extrémne nerovnomernosti medzi bohatou východní Áziou a Európou a USA, tj. zameral sa na odstraňovanie obchodných deficitov.

Trumpové kroky v oblasti ciel a ďalších protekcionistických krokov súčasťou širšej hry, ktorá má donútiť iné krajiny otvoriť sa USA. V prípade ekonomických sankcií ide o donútenie iných krajín k tomu, aby urobili to, čo USA chcú, čo by tieto krajiny ináč neurobili.

Odklon k multilateralismu k bilaterálnym vzťahom

V prípade multilaterarismu dal Trump najavo, že ho považuje za obmedzenie možnosti USA kontrolovať vlastné záležitosti. Tí, ktorí obhajujú liberálny poriadok, musia jeho kritici uznať, že to je presne, čo tento systém robí. Trikom tohto systému bolo, že sa snažil presvedčiť sekundárne a slabé štáty, tj. všetky mimo USA, že inštitucionálne obmedzenia a mnohostranné sľuby budú obmedzovať hegemónovu slobodu jednania. K tomu, aby takýto systém pracoval, musí byť autonómny a schopný presadiť pravidla bez ohľadu na prianie hegemóna. Inak tu není dôvod, aby existoval.

Trump dal jasne najavo, že mnohé z inštitúcii povojnového usporiadania obmedzujú možnosti USA a opustili ich. Slabosť systému by nemala prekvapiť, pretože od konca druhej svetovej vojny medzinárodné inštitúcie a normy stály na moci USA, takže nemôžu slúžiť k tomu, aby obmedzili práve Spojené štáty.

Spojené štáty presadzovali v minulosti princípy multilaterarismu a medzinárodných inštitúcii bez ohľadu na to, ako to ovplyvni národné záujmy USA.

Vzťah  ku spojencom v NATO.

Spojenci USA musia prevziať svoj diel zodpovednosti za svoju bezpečnosť. To znamená, že Spojené štáty už nebudú platiť väčšinu výdajov NATO, zatiaľ ostatné členské krajiny sa „vezú“. Americká vláda zvažuje veľké škrty v sociálnych výdajoch, aby obnovila fiškálne zdravie, takže tu nie je žiadny dôvod pre to, aby Spojené štáty ďalej sponzorovali európsku bezpečnosť.

Najväčším nepriateľom spojenectva je víťazstvo. NATO studenú vojnu vyhralo ale stratilo svoj dôvod k existencii. V súčasnom postupne mnohopolárnom svete sú spojenectva flexibilnejšie, dnešný priateľ sa zajtra stane nepriateľom, alebo aspoň konkurentom. Tu treba pripomenúť slova H.Kissingera: „Spojené štáty nemajú stálych priateľov alebo nepriateľov, len záujmy. “

Trump tvrdí, že liberálny poriadok je nemocný. Táto nemoc je spôsobená upadajúcou bezpečnostnou relevanciou Západu ako bezpečnostného spoločenstva a tiež ekonomickým oslabovaním vo vzťahu hlavne k Číne. Problémom je, že globalizácia je medzi Američanmi vnímaná stále viac ako dôvod, prečo došlo k deindustrializacii USA, k poklesu miezd a nárastu nezamestnanosti.

Zahranično - politický establishment sa necháva zaslepiť svojou nechuťou k človeku a nevidí, že tu sú štrukturálne sily, ktoré Trumpa priviedli k moci. Pochopiť tieto sily znamená ísť späť ku koncu studenej vojny.

USA sa stala sama superveľmocou a pokračovala vo svojom širokom angažovaní sa vo svete. V dobe studenej vojne malo zmysel, pretože zadržovalo ZSSR. Po jeho konci takéto angažovanie bolo revizionizmom v kabáte liberalizmu. USA sa dalo na cestu „krížovej výpravy“ a nie zahraničnej politiky, ktorá by bola postavená na pragmatizme. Snom bolo, že všetky krajiny, včítane autoritatívnych veľmoci ako Rusko a Čína, sa stanú prosebníkmi vo svete pod nadvládou USA.

Veľká recesia spochybnila relatívnu moc USA. Unipolárna éra končí, alebo už skončila. Upadajúce veľmoci s nízkou zraniteľnosťou obvykle obmedzujú svoje angažovanie na perifériách.

Nemalo by byť prekvapením, že mnoho Američanov nakoniec sa začalo pýtať po novej stratégii pre USA a zvolilo muža, ktorý sľúbil, že USA budú na prvom mieste. S končiacou americkou érou Washington musí definovať novú stratégiu v novej situácii. Trumpova politika realizmu takúto stratégiu ponúka.

Voľne spracovaný článok, ktorý bol zverejnený vo vydaní Foreign Affairs. Autorom je Randall Schweller z Ohio State Univesity. Text vyšiel pod značkou VSa vo webovom časopise !Argument.

 
Najnovšie články
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.