Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
Začiatok diskusie o Palárikovom dome
Po 80 rokoch znovu mesto stojí pred svojou dejinnou udalosťou, obnoviť slávu Palárikovho domu v Čadci. Ak stavba Palárikovho domu sa rodila z lásky a nadšenia a trvala dlho, tak oheň za pár 10 minút dokonal dielo skazy. Vo štvrtok 28.septembra 2006 znamenal začiatok diskusie o podobe nového Palárikovho domu. Poslanci zastupiteľstva boli oboznámení s jeho projektom. Obnovená budova Palárikovho domu ma ambíciu nadviazať na všetko dobré, čo sa vytvorilo v prospech mesta a rozšíriť ponuku kultúrnych aktivít. Plánuje sa tu vybudovať mestské múzeum, priestory tu bude mať galéria, ale asi najkrajším počinom budú stály priestor pre Kysucký komorný orchester. Pred vchodom bude osadená socha J.Palárika. Doc.Ing.arch.Jara Lalková PhD. a Ing.arch. Dušan Ferianc ml., špecialisti pre novú tvorbu v historickom prostredí, autori vyvolali svojim návrhom projektu medzi prítomnými poslancami v sále poriadne šumenie. Predpokladám, že každý včítane mňa bol zaskočený architektonickým stvárnením návrhu. Poviem otvorene, že počas diskusie v pléne zastupiteľstva som nebol schopný mať jasnú predstavu, lebo mysľou mi prechádzalo množstvo protichodných myšlienok. Ale aj napriek tomu som veril, že tento návrh nemôže byť ani zlý, ani nevhodný. Moja indícia, moje presvedčenie pramenila z dôvery a skúsenosti ktorú v sebe zosobňuje renomovaná architekta. Ak by bola pred poslancami osobne vysvetlila svoje pocity a konkrétnosti, ktoré ju sprevádzali pri realizácii projektu, som presvedčený, že názor na dielo by sa výrazne posunul do roviny pozitívneho nazerania. V rozprave odznievali mnohé návrhy, že projekt je rušivý, hrozný, necitlivo koncipovaný do priestoru, tak ako to bolo napríklad s prístavbou SNG v Bratislave, že stavba má rovnú strechu, ako keby skúsenosť s rovnými strechami na Dome kultúry a Kysuckej knižnici neboli mementom. Asi najostrejší protinávrh bol, že pravá časť budovy je ako keby televízor bez podstavca. Pozorne som počúval, ani jeden názor by som nezatracoval. Je potrebné veľa trpezlivosti, veľa presviedčania, aby verejnosť si osvojila stavbu a stavbu prijala za svoju. Bez tejto väzby bude budova "chladná" !!! Už to, že bola diskusia s poslancami, je diametrálne odlišné napríklad od realizovania fontány, kedy názor poslancov bol pre vedenie mesta zbytočný !! Prijať niečo nové, čo má pretrvať sa stáva vždy problematické a pre autorov je to nerovný boj dnes, ako aj včera. Pre zaujímavosť možno uviesť napríklad odpor Parížanov proti výstavbe Eifelovky, ktorá podľa vtedajšieho názoru by panorámu mesta znetvorila. Takže prečo by mala byť Čadca na začiatku diskusie výnimkou ? Na diskusii treba oceniť, že sa začala, že nové sľubované formy komunikácie s verejnosťou sa stanú trvalou súčasťou práce MsÚ s verejnosťou. Je potrebné obyvateľom dodávať odvahu, lebo ak každý z nás nebude "v probléme", bude iba kritika na všetko a na všetkých. Verím, že séria diskusii o stavbe, ktorá by mala byť prínosom a nie niečím, čo bude vyvolávať nežiadúce estetické zážitky (viď fontána) sú nenávratne preč !!!! Vždy ak si spomeniem na fontánu, privádza ma do estetickej bezradnosti a vždy sa pýtam sám seba, prečo megoňská guľa v Toruni a v Čadci nie ? Odborné posudzovanie detailov prináleží odborníkom. Po ich vysvetlení môžeme si osvojiť alebo mať iný názor. Ale prejaviť sa, aké máme pocity z diela, z jeho estetického zážitku spojený s myšlienkovým posolstvom stavby prináleží každému, prinajmenšom každému obyvateľovi mesta, lebo stavba pôjde z rozpočtu mesta. Chcem veriť, že každý súdny človek v meste bude sa chcieť odvážiť vysloviť svoj názor, stačí len chcieť. Neodvážiť sa, lebo stavba je niečím novým, je ľahké, ale ťažké je preto, lebo sa neodvážime. Spomeňme, aké mali podmienky naši predkovia, ktorí tiež stáli pred úlohou vybudovať niečo nové čo pretrvá a bude pre nás ich odkazom .......... (a my potom zbúrame Lackov dom, synagógu, faru). Oni to dokázali, a prečo si mi nemáme veriť ? Lebo ak sa o to teraz nepokúsime každý vo svojej rôznosti, potom ostanú oči len pre plač ........ Na záver niekoľko poznámok. Ak si osvojujem názor, že návrh stavby je dobrým riešením, to neznamená, že bez výhrady s ním súhlasím. Preto dávam na zváženie kompetntným: 1. Vytvoriť maketa stavby, ako jeden z transparentných možnosti predstaviť stavbu na verejnosti. 2. Dopracovať architektonické prepojenie bývalého OkÚ a Palárikovho domu. 3. Súčasťou stavby by mal byť aj amfiteáter za budovou medzi budovou bývalého OkÚ a budovou prokuratúry. 4. Strechu prepracovať tak, aby zodpovedala klimatickým podmienkam na Kysuciach. Nech rovné strechy Domu kultúry a Kysuckej knižnice sú mementom a už nikdy viac !!!!!!! 5. Spokojnosť občanov a ich odvaha prijať stavbu za svoju je podmienené kvalitou komunikácie s verejnosťou. Stále mať na zreteli nerozhodných, lebo ak ľudia nemajú svoj plán, svoje reálne predstavy, nič nepotrebujú. 6. Pri úvahách ako ďalej s Palárikovým domom nesmieme zabudnúť na Dom kultúry, ktorý chátra a hodina jeho nefunkčnosti sa blíži. Sľubované a plánované financie sú v nedohľadne. Dom kultúry je viazaný vecným bremenom a potom chytať dvoch zajacov asi bude nad možnosti mesta. 7. Rovnocenne s postupom prác na projekte je potrebné mať vypracovanú rámcovú predstavu o financovaní Palárikovho domu a jeho dopadov na rozpočet mesta. Ing.arch.Dušan Ferian,ml. autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov, odborný asistent FA STU v Ústave konštrukcii v architektúre. V ateliéri A&P vedúci architekt pre novú tvorbu v historickom prostredí. V kolektíve AEFH získal ocenenia Jurkovičova cena v roku 2000 za realizáciu interiérov predajne MIXER v Brne a Bratislave, realizáciu bytového domu na Dolných honoch bola navrhnutá na cenu CEZAM v roku 2002, súťažný návrh na novú radnicu novú v Podunajských Biskupiciach bol ocenený 1.cenou, realizácia na administratívnu budovu v Mlynskej doline v Bratislave. Doc.Ing.arch.Jana Lalková PhD. predseda združenia ICOMOS pre historické mestá a dediny, vedúca komisie pri MK SR v oblasti historického urbanizmu. Na FA STU vedúca katedry obnovy architektonického dedičstva II. V ateliéri A&P vedúci architekt pre obnovu pamiatok a regeneráciu pamiatkových území, v rámci dlhodobého pôsobenia na Pamiatkovom ústave v Bratislave je autorom všetkých úspešných projektov našich lokalít zapísaných do Zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Banská Štiavnica a technické pamiatky v jeho okolí, PRĽA Vlkolinec, Spišský hrad a pamiatky v jeho okolí, MPR Bardejov, a bardejovský židovský suburbium). Je autorkou viacerých publikácii v oblasti pamiatok Slovenska, autorom metodiky v oblasti historického urbanizmu a účastnom viacerých ocenených súborných návrhov.
 
Najnovšie články
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.