Ing. Peter Glasnák
Hlavná stránka
Kto som
Aktuality
Úvahy
Rozhovory
Inými očami
Správy zo sveta
Vaše príspevky
Kontakt
Relácia Hodina s...
Komunálne voľby
Komunálne voľby
Užitočné odkazy
Zákony
Obchodný register
Živnostenský register
Región Kysuce
Občan
Sociálna sieť Ob. registra
Združ. miest a obcí Slovenska
Mesto Čadca
Katastrálny portál
Počasie
Asi niekedy menej je viac

( O jednej ankete, ktorá vadila niekomu v meste)

Na oficiálnej stránke mesta sa objavila informácia, ktorá vystríha obyvateľov pred anketármi, ktorí prevádzajú prieskum verejnej mienky v meste.  Ak takáto ostraha zaznela, vedenie mesta malo nato zaiste svoj dôvod.

Ostraha pre obyvateľov je na mieste, lebo život nám ukazuje, že všetko dobré sa vie zneužiť. Koľko bolo tiež „anketárov“, ktorí zneužívali dôveru zvlášť starších ľudí. Spomeňme si na fingovaných elektrikárov, plynárov, ..... ktorí svojim (dočasným) osobným prospechom znevažovali slušných anketárov.

Ak ostraha, tak stála. Pretože minimálne 3-4 anketové spoločnosti priebežne celoročne zisťujú napríklad preferencie politických strán, alebo robia bleskový prieskum pre média. Títo anketári nie sú odlíšení od iných anketárov. Pritom anketári sú ľudia, ktorí si chcú privyrobiť a ich pôsobnosť nie je alokovaná stále na jedno miesto, ulicu, prímestskú časť (aj z dôvodov objektivity).  Prečo potom odrazu taká horlivosť práve u týchto anketárov, a u iných nie? Z prečítanej správy, ako bola napísaná, mi vychádza, že mesto malo iný zámysel, nie ten, že v dobrej viere informovať obyvateľov. Vychádza mi, že ako keby mesto reagovalo na práve túto anketu podráždene, ako keby bola hrozbou pre niekoho. Aký je dôvod - špecificky? účelový? osobný? Bodaj by bola moja predtucha nepravdivá. 

Je nepríjemným zistením, že mesto niekedy sklzne do podpriemeru a chce byť stále v centre pozornosti Tak ako vedenie mesto nemá jasno, ako prejednávať petície. Všetky petície sú rovné, ale niektoré rovnejšie podľa účelu pre koho majú slúžiť. Podobne je to aj s anketami, s ktorými mesto nemá nič spoločné. Súčinné mesto nezajímajú, a na druhé s bubnom na zajace. Asi by malo platiť, menej je viac.

Nájde sa niekto z kompetentných a vysvetli, prečo mesto tak rázne upozorňovalo prave na túto anketu? V „štáte čadčianskom sa v poslednej dobe dejú zaujímavé veci. Keby som rozumel reči vrabcov na streche MsÚ, potom by som všetko vedel.  
 
Ako sa pošliapavala sloboda a ľudská dôstojnosť

( 55. rokov od menovej reformy v Československu )

 V dejinách štátu býva zriedkavosťou, aby sa v priebehu ôsmich rokov uskutočnili dve menové reformy. V povojnovom Československu sa tak stalo roku 1945 a potom roku 1953. Tá prvá bola pochopiteľná, pretože išlo o obnovu československej (čs.) meny. Prečo však po niekoľkých rokoch znovu došlo k menovej reforme a občan opäť začínal od nuly, hoci obnova vojnou zničeného hospodárstva bola vcelku úspešná a vysoké tempo priemyselnej výroby v rokoch 1950 - 1953 sa s predchádzajúcimi ani nasledujúcimi rokmi nedalo porovnať?


Začiatkom júna tohto roka uplynie jedno výročie, ktoré pravdepodobne bude opomenuté. Súčasné dejiny Československa poznajú mnoho totalitných zločinov. Do učebníc a kníh dejepisu sa už dostali informácie o charaktere komunistického bezvládia, pre mnohé však stále nie je miesto – na prelome mája a júna uplynie 55. rokov od menovej reformy v Československu.

Osem rokov od konca druhej svetovej a 5 rokov po „víťaznom februári“ sa potykalo hospodárstvo Československa s vážnymi problémami. Orientácia na ťažký zbrojársky priemysel spôsobila, že relatívne bohaté obyvateľstvo si nemalo možnosť za svoje mzdy kupovať spotrebný tovar. Súčasne so spotrebným nedostatkom vznikala zadlženosť podnikov. Problém bol na svete.

Príčin menovej reformy z roku 1953 bolo viac a neboli iba ekonomické. Znárodňovanie výroby a obchodu a kolektivizácia poľnohospodárstva bola politika, ktorá účinne likvidovala jasne zadefinovaných „triednych nepriateľov“. Totalitný režim sa však neuspokojí s „dielčimi“ skutkami. Totalitnému režimu ide o dôsledné postihnutie celej spoločnosti, preto siahnutie na menu mu bolo vlastné – naozaj zasahovala celú spoločnosť bez rozdielu. Menová reforma bola tiež aktom tzv. boľševizácie ekonomiky a svoj podstatou bola „exportným kúskom“ sovietskych súdruhov.

Celý článok...
 
Kto chce byť vodcom, musí vedieť sám sebe poručiť ....

(O jednej ceste náhradníka stať sa poslancom zastupiteľstva)

O odvahe, a hrdinstve, bez pomoci, bez podpory, len vlastnými silami Peter Valušiak  spoločne s  trojicou ruských polárnikov prešli za 118 dní z  ruskej Novej Zemľe naprieč Arktídou cez severný pól do kanadského Ward Huntu. Pavol Barabáš vo svojom unikátnom filmovom dokumente stvárnil ich hrdinstvo vo filmovom dokumente „118 dní v zajatí ľadu“.

Pre nezainteresovaného prekvapujúce slová. Výmena poslanca v zastupiteľstve mesta Čadca a cesta naprieč Antarktídou na prvý pohľad nesúvisí.  Ak sa zamyslíme, porozmýšľame o súvislostiach a faktoch, potom obe udalosti majú možno aj spoločného menovateľa. Menovateľom je doba, za ktorú obe strany svoj zámer uskutočnili. Ak prechod naprieč Arktídou trval 118 dní, tak výmena poslanca v Čadci neuveriteľných 113 dní. Ak Peter Valušiak podstúpil 118 dňový súboj s extrémne chladnou a vetrami ošľahanou arktickou prírodu, tak teraz už poslanec ing.V.Hruška tiež absolvoval svoju „arktickú“ čadčiansku nástupnú cestu, ktorá trvala neskutočných 113 dní. Zbytočne sa nehovorí, že pri zdolaní hory najťažšia je nástupná cesta a on to bez výhrady potvrdil.

Tak ako prebiehala výmena poslanca v Čadci, už zložitejšie sa to ani nedá. Po prečítaní faktov, nech si každý sám pre seba odpovie na otázku, či som sa mýlil, alebo moje slová sú výpoveďou o morálnom marazme ? víťazstve, ale poznačené morálnym zlyhaním ? obštrukciou ? účelovým konaním ? nezáujmom ? laxným prístupom ? dobrým úmyslom konať ?  1)

 

Celý článok...
 
......ale mimo školy sme bezmocní !!!!

(Úvaha č.1 - o pohostinstvách, o čase predaja, o podávaní alkoholu, o hyzdení duše mladého človeka .....)  

V piatok 28.11.2008 bol z programu zasadania mestského zastupiteľstva stiahnutý pre mňa z neznámeho dôvodu návrh všeobecného záväzného nariadenia (VZN), ktorým sa  určujú pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky na území mesta Čadca.

Pri príprave na rokovanie som si zisťoval aj názory tých, ktorí požívajú vo verejnosti dôveru a svojou skúsenosťou dôverne poznajú situáciu medzi žiakmi z ich využívaním voľného času. Pre nás, ktorí sa podieľame na riešení vecí verejných by to mala byť povinnosť využívať takéto skúsenosti a pretavovať ich do zákonov, uznesení a nariadení.

Po vyhodnotení  podnetov som s hrôzou zistil, že ich poznanie o tomto zložitom probléme vyplývajúcich z ich dlhoročných skúsenosti by si vyžadovalo okamžité a rázne riešenie. Nepoukazujú ani tak na problém s otváracími a hlavne so zatváracími hodinami. Zdrojmi tejto nebezpečnej „rakovinotvornej“ nákazy spoločnosti, ktoré žiaci a študenti získavajú ako návyky v mladosti sa budú s nimi tiahnuť celý život:

o     návšteva pohostinstiev maloletými  deťmi (aj cez deň)

o     vysedávanie v nočných podnikoch do skorých ranných hodín

o     pitie alkoholu a fajčenie maloletých detí

o     nezodpovednosť rodičov za výchovu svojich deti 

So zvolením autorky, ktorá si nepriala byť menovaná, dovolím si zverejniť podstatnú časť odpovede, ako ona reagovala na návrh všeobecného záväzného nariadenia, ktorým sa  určujú pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky na území mesta Čadca. Ďakujem za jej ústretovosť.

Celý článok...
 
Je Čadca republikou v republike?

( Ako sa porušuje zákonnosť v meste )

Rokovanie mestské zastupiteľstvo 28.novembra 2008 bolo v znamení vedomého porušenia obecného  „zákona“ mesta - uznesenia zastupiteľstva.

Zákon je najvyššia právna norma upravujúca konanie a vzťahy na území Slovenskej republiky. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pripomínam to preto, lebo nie pre každého to je samozrejmosť.

Ak štát má najvyššiu záväznú normu – zákon, tak zákonodarca pri spracovaní základného zákona samosprávy O obecnom zriadení (zk.č.369/1990) stanovil, že najvyššími zákonnými normami obce sú

·         uznesenie zastupiteľstva

·         všeobecné záväzne nariadenie

Obe tieto normy nemôžu byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a zákonmi. Ak je schválené uznesenie zastupiteľstva, je záväzne pre všetkých, aj pre primátora. Zdravý rozum káže, právne si ctiť a rešpektovať bez rozdielu o aký typ uznesenia alebo nariadenia sa jedná a komu má slúžiť.

Program zastupiteľstva v piatok 28.11.2008 obsahoval ak odmyslím bod otvorenie a záverečný bod neuveriteľných 31 bodov. Treba si uvedomiť, že zastupiteľstvo sa koná v piatok so začiatkom o 10 hodine.

V platnosti je stále uznesenie zastupiteľstva a taktiež schválený Rokovací poriadok zastupiteľstva, kde obe záväzné normy obmedzujú, že na rokovaní zastupiteľstva môže byť najviac zaradených 15 bodov.

Celý článok...
 
Hrozí zahustenie vnútro blokového priestoru na sídlisku Žarec ?

(Po predaji bývalej Materskej škôlky na ul.J.Kráľa v Čadci)

Materská škôlka, (sídlo tam mala Jazyková škola) a priľahlé plochy na ul.J.Kráľa sú v náväznosti na okolité paneláky stavané v súlade s vtedajšími zásadami výstavby sídliska. Sú architektonicky dotvorené a konečné, a nemalo by byť povolená žiadna vnútro bloková stavba.

Prečo to spomínam? Na zasadaní mestského zastupiteľstva dňa 15.8.2008 sa prejednával odpredaj budovy Materskej škôlky a priľahlých pozemkov na ulici J.Kráľa na sídlisku Žarec. Plocha o celkovej výmere 3810 m2 sa odpredajom stala zaujímavá  pre ďalšiu možnú výstavbu. V prípade, že majiteľ by sa rozhodol stavať, zahustil by sa vnútro blokový priestor a životné prostredie by sa pre obyvateľov tejto časti sídliska zhoršilo.

Mestu sa na základe výzvy prihlásili 3 záujemcovia (IGA s.r.o. KINEKA s.r.o., SWIMEA s.r.o.), ktorí ponúkali za budovu a pozemky od 4,7 Sk do 5.7.mio Sk. Po diskusii poslanci v hlasovaní schválili odpredaj  spoločnosti IGA s.r.o. z Kysuckého Nového Mesta za 5.7 mio Sk (za 12, proti 5, zdržalo sa 2).

Celý článok...
 
Školský „pravek“ alebo škola na Kýčerke nemá telocvičňu .....

V utorok 28.10.2008 sa na Základnej školy J.A.Komenského  uskutočnilo stretnutie rodičov žiakov a zamestnancov školy, za prítomnosti primátora. Jediným bodom bola výstavba telocvične. Je paradoxom, že práve v súčasnosti Základná škola J.A.Komenského je najmodernejšou školou v meste, ale nemá telocvičňu.

Už dlhých 11 rokov nie je v silách mesta dostavať telocvičňu. Nepodarilo sa to za primátorovania Ing.J.Pohančeníka, a hlavne od 1998, kedy primátorkou bola RNDr.A.Malíková a sa zmnožovali sľuby, že telocvičňa bude dostavaná, ale všetky sľuby sa strácali ako miznúci letný sneh.

Problémom je, že telocvičňa je stále evidovaná v režime komplexnej bytovej  výstavby (známa ako KBV). Primátor Ing.J.Vražel dal na stretnutí verejný prísľub, že v okamihu keď vláda schváli prehodnotenie režimu telocvične, okamžite Ministerstvo školstva uvoľní požadované finančné prostriedky. Dnes sa nedá presne stanoviť termín, kedy sa tak stane.

Jediný reálny návrh na okamžité stavanie navrhol poslanec zastupiteľstva, prítomný na stretnutí ing.Milan Gura. Navrhol  aby sa každý rok využil zostatok z podielových daní počnúc rokom 2009 určených na školstvo.

Celý článok...
 
Kysucké Knihobranie

Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu, nikdy nie zázrak

 (Jorge Luis Borges)

Sobotný večer (25.10.2008) bol pre prítomných na Kysuckom Knihobraní v Dome kultúry v Čadci zvláštnym, výnimočným a nevšedným zážitkom. Už samotný názov podujatia - Kysucké Knihobranie v sebe skrýva niečo tajuplne krásne vyvolávajúci v nás silný pocit  z prežívaného, ktoré nás oddáva sneniu o slove, o knihe ....  

Nevšednosť tohto podujatia bolo neustále umocňované v pokore ku slovu. Lebo slovo je mocným nástrojom nášho možného zjemňovania, ale môže byť aj mečom, ktoré raní, ale môže mať v sebe aj potenciál urobiť človeka slušného, ale aj toho, kto slovom sa stáva „neokrôchaný“ vo svojom vyjadrovaní sa.

Podujatie, kde hlavnú rolu hrali ocenené knihy1), má v sebe potenciál vnášania do nášho žitia tak potrebnú noblesu. Z písmenok sa tvorí slovo, zo slov vety a vety nám dávajú myšlienky, ktorá nás provokujú, a podnecujú zamýšľať sa a vytvárať si svoj názor.  Lebo literatúra slovami spisovateľa A.Hykischa nepodlieha zákonom demokracie. Väčšina nerozhoduje. Rozhoduje úprimnosť výpovede, pravda a kvalita. Lebo kniha by mala byť naším zdrojom sprostredkovania pravdy, mala by byť podnetom zamýšľať sa napísanými myšlienkami.

Prajem si, aby celé podujatie bolo naďalej citlivo vedené v žičlivom prostredí. Nedá mi neopomenúť niektoré detaily, ktoré som si všimol.

Celý článok...
 
Ak sa ma to netýka, potom môžem všetko .................

Každé kultúrne spoločenstvo si vytvára sústavu zvykov, ktorému nadobúdajú črty noblesy. Ale pre rýchlo kvasené society je príznačné, že z noblesy preberajú iba to povrchné – byť nóbl.

(Ester Plicková)

Aj takto možno začať úvahu o tom ako môže slovo raniť, keď ten, ktorý ho vypovie a až potom zvažuje čo povedal.

 Napísanie tejto úvahy  ma primäla relácia „Aj múdry schyby“ v piatok 17.11.2008, v ktorej vystupovali M.Čobejová a a hlavne sporný herec Ivan Vojtek.

 Čo sa vlastne stalo? V spomínanej relácii ako keby náhodou chcel byť I.Vojtek papežovatejský ako pápež a rozpovedal (podľa neho smiešnu) príhodu. Pointou bolo, že jeho priateľ, ktorý sa presťahoval na Kysuce, po čase bol u neho na návšteve, a ako keby náhodou stratil (tri) lístočky zo svojho denníka v ktorých opisoval svoj život na Kysuciach. Zo začiatku nadšený prírodou, tichom, ale aj spôsobom života, neporovnateľný s veľkomestom sa postupne menil na odporcu všetkého čo sa spájalo s Kysucami. Príčinou bolo stále viac snehu a problémy s nim spojené pri zabezpečovaní zjazdnosti ciest a prístupových komunikácii, čím vlastne nepriamo chcel povedať o náročnosti života na Kysuciach.

 Samo o sebe by na tom nebolo nič zvláštne, keby bez postranných úmyslov chcel povedať o zložitom živote ľudí na Kysuciach, podobne ako napríklad aj na Orave. Zarážajúca bola forma ako to v humornej relácii prezentoval. Podľa mňa necitlivo zosmiešňoval Kysuce a Kysučanov.

Celý článok...
 
Z ľudí chcú mať len nemysliace stádo

Momentom, ako sa náš miláčik dostane k moci, zrazu slepo veríme čo i len jeho povzdychu. Zrazu sme schopní obhajovať názor, ktorý sme predtým považovali za bohapustú lož - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. Zrazu rozdávanie majetku (nás všetkých) svojim kamarátom už nie je krádežou najväčšieho rangu, ale normálne - len preto, lebo náš nový boh si to tak myslí. A tak dokolečka, zas a znova si dobrovoľne nechávame vymývať mozgy a prestávame chcieť rozmýšľať vlastnou hlavou.

Pýtam sa prečo? Prečo sa necháme vodiť za nos a len slepo opakujeme to čo nám "tí naši" naservírujú? Vari si naozaj myslíme, že "tí naši" nekradnú, nepodvádzajú a nesmejú sa nám poza chrbty?

Nie je to náhodou tak, že naši páni z nás potrebujú mať jedno nerozmýšľajúce a verné stádo? Stádo, ktoré bude vždy len slepo opakovať názory svojho vodcu? Stádo, ktoré pre svoju vlastnú slepotu nebude vidieť, že kráľ je nahý? Stádo, ktoré v eufórii z pocitu víťazstva zrazu nebude vyžadovať plnenie stokrát sľúbených sľubov?

Nepripadá vám to na človeka podradná úloha? Veď deti už v škole hrdo učíme, že jediný rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami je to, že ľudia sú schopní samostatne myslieť. Tak prečo sa dobrovoľne tejto vznešenej úlohy zriekame? Prestaňme pánom zobať z ruky a začnime konečne rozmýšľať vlastnou hlavou. Dokážeme to;)

Je zaujímavé sledovať, že kým naši páni papaláši nie sú pri korytách, neváhajú všetkým novinárom vliezť (s prepáčením) do zadku. Chvália, obhajujú a stoja na ich strane. Zaujímavá zmena nastane, keď páni vytúžené korytá dosiahnu. Zrazu sú všetci novinári, občianski aktivisti, či obyčajní ľudia, ktorí chcú len vedieť, ako sa nakladá s ich daňami, zlí a veľmi zlí.

Boja sa pravdy?

Papaláši dobre vedia, že obyčajní ľudia nedokážu stíhať pozerať na prsty všetkým tým 200 tisíc štátnym úradníkom, poslancom, starostom, primátorom a ministrom. Papaláši veľmi dobre vedia, že kontrolovať ich čachre-machre je odjakživa úlohou novinárov. Preto im nevonia, keď sa novinári veľa pýtajú a do vecí šťúrajú. Opovážia sa odhaliť o nich nepríjemne holú pravdu, a preto sú novinári zrazu zlí a veľmi zlí.

 Aký je medzi nimi rozdiel?

 Odložme emócie, dajme si ruku na srdce a povedzme - aký je vlastne rozdiel medzi Ficom, Dzurindom a Mečiarom? Nie, nemyslím sľuby a ani čísla topánok. Všetci traja, počas svojej vlády, do krvi nenávideli, či nenávidia novinárov. Prečo asi? Rozmýšľajúci ľudia sú pre nich totiž nebezpeční, vidia im na prsty.           

(článok uverejnený v Regionálnych novinách KYSUCKO, 5.9.2008)

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť.

 
Zostaneme vnímaví a citliví ..... ?

(o pripravovanom dopravnom prepojení ulíc 17. novembra  a Podjavorinskej)

Smrť patrí k životu a nikto z nás nemá inú cestu. Preto ešte za života si nejeden z nás kladie otázku, čo ma ešte urobiť, aby jeho odpočinok bol v pokoji a ničím nerušený.  Každý zásah do pokoja nebožtíka vyvoláva nežiaduci odpor najbližších.  Následne takéto riešenie plodí nedôveru (aj) ku vedeniu mesta. Práve tento stav môže nastať, ak mesto nebude citlivo riešiť realizácii výstavby nového dopravného prepojenia v meste vo vzťahu, keď mesto bez konzensu by riešilo premiestnenie 15 hrobových miest.

Píšem to preto, lebo mesto pripravuje nové riešenie pre dopravné prepojenie z centra smerom na Turzovku a v hre je aj 15 hrobových miest na cintoríne. Dopravná vyťaženosť v čase dopravnej špičky koliduje s dopravným kolapsom. Hlavný ťah je vedený cez Májovú ulicu s problémom  pri odbočovaní na svetelnej križovatke. Dočasne dvojsmerná premávka na Moyzesovej ulici. prekročuje všetky parametre jej priepustnosti. A to nás obyvateľov ešte čaká výstavba nezmyselnej výstavby obchodného domu v priestore parku pri hoteli Lipa.

Ďalšou možnosťou v smere z Turzovky do mesta je nevyhovujúce prepojenie cez ulicu Podjavorinskej, o ktorej by mohli miestni obyvatelia rozprávať svoje.

Mesto Čadca v záujme zlepšenia dopravnej situácie v centrálnej časti pripravuje riešenie, ktoré čiastočne zníži dopravné zaťaženie ulíc Slobody a Májovej. V informačnej správe prerokovanej na zastupiteľstve predpokladá sa, že dopravné prepojenie bude smerované ulicami 17. novembra a Ľ.Podjavorinskej ponad areál Kysuckej knižnice, Okresného riaditeľstva policajného zboru a Lesov SR a pod cintorínom. Komunikácia by mala byť dvojprúdová.

Celý článok...
 
E.A.Cernan v Prahe, ale na Slovensku nie, prečo ...... ?

V týchto dňoch bol na návšteve v Prahe kozmonaut Eugen Andrew CERNAN, posledný človek, ktorý na Mesiaci zanechal svoju stopu. Práve on, J.E.Cernan je pre nás, (alebo by mal byť pre nás) zdrojom nášho sebavedomia. Jeho korene z otcovej strany pochádzajú z hornokysuckej obce Vysoká nad Kysucou (matka je Češka), a v obci má pamätnú izbu. To že bol v Prahe ma potešilo, i keď ešte väčšmi by bola moja radosť, ak by zavítal aj na Slovensko, na Kysuce.

Mesto Čadca má v živote E.A.Cernana svoje významné miesto. Na slávnostnom zasadaní zastupiteľstva 29.9.1994 mesto Čadca mu udelilo čestné občianstvo Mesta Čadca. V zdôvodnení sa konštatovalo, že čestné občianstvo sa udeľuje za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými činmi na poli dobývania vesmíru v rámci projektu APOLLO.

Článok zverejňujem v plnom rozsahu (bez fotografii) pre jeho výnimočnosť. Ďakujem redakcii Mladá fronta DNES (www.mfdnes.cz), ktorá mi dala súhlas na jeho zverejnenie, čím súčasne ďakujem za ich pochopenie. Autorom článku je Karel Pacner, novinár.  

Celý článok...
 
Je zamlčanie názvu KYSUCE zámer alebo nevedomosť?
Zlaté stránky na cesty 2008 zverejnili mapu regiónov Slovenska, kde "bezohľadne" zamlčali vo zverejnenej mape regiónov Slovenska názov regiónu KYSUCE (str.191). Na miesto historicky do tvoreného regiónu KYSUCE je tam uvedený  iba názov ŽILINA a OKOLIE ????? Táto manipulácia faktu ma prinútila napísať list vydavateľovi. Zverejňujem ho v plnom rozsahu, aby tí, ktorí majú konať, neboli nečinní, boli vytrvali vo svojej odvahe byť hrdí na svoju históriu, na svoj región v aktívnom svojom žití a konaní.

Zaráža ma (aspoň o tom neviem), že organizácie, ktoré majú poslanie propagovať región, tak nekonajú. Žilinský samosprávny kraj? Združenie turizmu Kysúc? Mestská informačná kancelária? ZMOS Kysúc? .... Práve oni by mali evidovať všetko čo sa píše o turizme a regióne a na vzniklú situáciu adekvátne reagovať. Zdá sa, že .... to tak nie, ale hlavne že každý sa štíti ako ON robí všetko pre rozvoj turizmu v regióne. Sú to prázdne slová strácajúce sa ako tie letné snehy.
Celý článok...
 
O jednej nominácii do Rady školy v meste .....

Kto sa vyvyšuje, ten bude ponížený, ten kto sa ponižuje, bude povýšený

(Svätý Matúš 23,12)

Bol porušený zákon alebo morálka dostala na frak pri jednej nominácii do Školskej rady? Význam slova na frak podáva Slovník súčasného slovenského jazyka, čo znamená ... utrpieť porážku  a ja dodávam, na základe svojho poznania, že v tomto prípade je to až na prvom mieste porážka morálna.

Čo sa vlastne stalo? Na zasadaní zastupiteľstva 12.1.2007 bol do Rady školy Združenej strednej školy hotelových služieb a obchodu v Čadci navrhnutý a aj schválený poslanec zastupiteľstva za ĽS-HZDS Ing.Štefan Holeščák. Poslanec je zároveň aj zástupcom riaditeľa na tejto škole.

Ministerstvo školstva SR na základe podnetu Mgr.Haluškovej rozhodlo (10.3.2008) o právnom výklade zákona č.596/2003 Z.z. §25, či delegovanie poslanca do Rady školy, ktorý je zároveň aj zástupca riaditeľa  školy je v súlade so zákonom. Podľa názoru ministerstva, poslanec zastupiteľstva, citujem „... pán Ing. Holeščák nemôže byť členom rady školy, pretože v §25 ost.12 citovaného zákona je taxatívne ustanovené, že členom rady školy nemôže byť riaditeľ školy a jeho zástupca.“

Celý článok...
 
Úvaha o odvahe, zodpovednosti a slove ... žiť v pravde

                           ... aby zvíťazilo zlo, stačí, keď dobrí ľudia nebudú nič robiť

(Edmund Burke)


Webová stránka www.glasnak.sk má za cieľ kriticky poukazovať na veci verejne. Podľa odozvy, vlastne podľa počtu mailov, ktoré dostávam, asi zaujala. Medzi poslednými mailami boli dve otázky. Jednou bola, prečo v Čadci neexistuje diskusné fórum o veciach verejných? Zaujala ma prinajmenšom preto, lebo aj ja si kladiem túto otázku. Pri hľadaní odpovede som dal na papier pár myšlienok, čoho výsledkom je úvaha ani nie tak o diskusii, ako o odvahe, zodpovednosti a slove žiť v pravde ..... ktorí veria, že aj slušnosť v komunálnej politike je hodnota, za ktorú sa oddá bojovať.

Na otázku, či diskusia v meste, každý súdny človek odpovie kladne, ale ... ? V súčasnosti silnie nezáujem o veci verejné, plynúce spravidla od tých, ktorí dostali mandát vo voľbách.  Záujmy skoro alebo vždy smerujú k získaniu trvalého účelového vplyvu na rozhodovanie (k niečomu alebo k niekomu). Pamätajme si, spoločenské záujmy ešte väčšmi ako si to vieme predstaviť, spájajú aj nepriateľov.
 
Nezabúdajme, že moc (vrcholová, regionálna, miestna,  .... ) si veľmi dobre uvedomuje, že mať informáciu v pravý včas, je krok pred ostatnými. Žiadna moc nechce, aby jej niekto videl pod prsty a preto nemá záujem sa správať skutočne demokraticky !!! Lebo diskusia by mala znamenať stálu výzvu, že spoločným úsilím môžeme docieliť dobro, ktoré by sme ako jednotlivci nedosiahli.

Aby diskusné fóra mohli existovať, je potrebné, aby sa našli a nachádzali neformálne osobnosti, ktoré požívajú vo verejnosti autoritu a vedia sa orientovať vo verejnom priestore. Problémom je, že mnohé autority sa riadia heslom - je lepšie mlčať v kritike, ako byť horliví v kritike proti miestnej moci. A to sa nezmieňujem o tých, ktorí radi "prevracajú" kabáty, lebo to vedia s masami ... že by už vymreli?

Demokracia vo verejnom živote bez zodpovednosti, nie je demokracia. Demokracia je stály proces. Demokracia je taká, akú si vytvoria a uchránia tí, ktorí ju "stavajú" - občania, zároveň obyvatelia a voliči. Nezabúdajme, že skutočná demokracia je  budovaná zdola, v mestách a obciach a práve ona nám dovoľuje byť skutočnými občanmi, nie iba obyvateľmi jednorázovo použiteľní vo voľbách. Nechcem sa dožiť, že k voľbám budú chodiť iba kandidáti a ich rodinní príslušníci.

Nie sme s súčasnosti svedkami procesu, keď idei demokracie nastolené Periklanom v starovekých Aténach  sa mení na parti - demokraciu alebo sa buduje osvietenecká demokracia?
 

Celý článok...
 
O matke .....

 (Deň matiek, 11.máj 2008,  zamyslenie sa o žene od neznámeho autora)

Prečo ženy plačú? Malý chlapec sa spýtal mamy: " prečo plačeš? " " Pretože som žena " povedala mu."  " Nerozumiem! " povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala mu:" A nikdy ani neporozumieš." Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:" Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu? " Všetky ženy plačú bez dôvodu," to bolo všetko čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolá Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: " Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?? " Boh odpovedal: " Keď som urobil ženu, musela byť výnimočná. "

Urobil som jej PLECIA, dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.

Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.

Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatný vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.

Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy ak ju jej dieťa hlboko ranilo.

Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.

Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.

A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju využila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla. " Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! "

Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe ktorým si češe vlasy.

Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. ... dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy!

Žena vyšla z mužovho rebra, nie z nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou... Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná.

 
Čadca tretia najhoršia na Slovensku
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v rámci projektu HESO - Regióny prináša štvrťročne hodnotenia opatrení miest a obcí, ktoré ovplyvňujú kvalitu občanov. Odborná verejnosť pozorne sleduje toto hodnotenie a je barometrom kvality  práce samospráv.

Čo si ale myslieť, keď mesto vďaka primátorovi urobilo znovu "dieru" do sveta. Už nie iba mienkotvorná tlač, ale aj významný analyticky inštitút INEKO si všimlo, čo sa to deje v našom meste.  Pre mesto Čadcu hodnotenie za obdobie január - marec 2008 nedopadlo dobre. Vďaka platu primátora  mesta Čadca Ing.Jozefa Vražela, ktorý zarába viac ako premiér SR sa dostalo v hodnotení ako tretie najhoršie opatrenie na Slovensku.  

Ďakujem Inštitútu INEKO, ktorý mi dal súhlas na zverejnenie, aby som mohol pre čitateľov portálu glasnak.sk zverejniť v plnom rozsahu hodnotenie tohto pre mesto (nemravného) prípadu. Je to ďalší dôkaz, ako primátor mesta sa spreneveruje poslaniu, na ktorý dostal mandát od voličov.

Celý článok...
 
Prečo som nehlasoval, aby do konca volebného obdobia sa nezrušila žiadna škola ?
(spomienka spojená s pietou k 1.výročiu zrušenia najstaršej školy v meste na ul.A.Hlinku v Čadci)

Pripomeňme si, že na zastupiteľstve v piatok 30.marca 2007 sa zrušila najstaršia škola v meste. Aby rana bez citlivosti bola dokonaná, tak na mimoriadnom zastupiteľstve 11.júna 2007 bola v tajnom hlasovaní zrušené uznesenie č.76/2007, ktoré schválilo vznik cirkevnej školy v priestoroch zrušenej školy na ulici A.Hlinku. Uznesenie povedalo, cirkevná škola v meste nebude !!!! a uznesenie ešte viac rozjatralo otvorenú ranu slušnosti, ktoré mesto spôsobilo prinajmenšom 6743 občanom, ktorí podpísali petíciu za zriadenie cirkevnej školy.  

Aby tejto trúchlo hre nebolo koniec, primátor mesta po hlasovaní urobil ešte ľubivé ale  "prázdne" gesto voči verejnosti. Na návrh poslancov sa zastupiteľstvo uznieslo, aby do konca volebného obdobia nezrušila sa na území mesta žiadna škola. Plytké a priehľadné. Strach, že predsa by sa niekto odvážil rušiť ďalšie školy hrozí predsa od tých, ktorí sa pokúšali a aj sa im to podarilo zrušiť školu na ulici A.Hlinku v Čadci a tým spochybnilo volebný program primátora.

Aj v roku 2005 sa prejednalo možné zrušenie školy, ale poslanci sa vyjadrili, že ani jedna škola sa nebude rušiť. Vtedajší poslanci na návrh primátora Ing. Jozefa Pohančeníka prijali neformálnu ústnu dohodu, že do konca volebného obdobia sa nedostane do programu zastupiteľstva rušenie škôl na území mesta. Tento dobrovoľný konzensus všetkých poslancov bol možný iba preto, lebo riešenie bolo vedené v diskusii, ale korektne, čo sa nedá povedať o dnešnom zastupiteľstve. Rozdiel medzi rozhodovaním v roku 2005 a 2007 bol, že v roku 2005 platilo slovo, a v roku 2007 stranícka disciplína koaličných poslancov.

Ak si niekto myslí, že uznesenie "betónuje" možné rušenie školy sa mýli. Vydrží do vtedy, kým pospolitosť "spätosti jednoty" 15 poslancov sa poruší. Lebo to čo sa prijme  sa tak isto môže zrušiť. Odrazu niečo, čo sa ma povedať verejnosti - vidíte, mi nechceme rušiť žiadnu školu, to sú ako keby  "potemkinové" aliby.  Odrazu súčasná koalícia hľadá alibi, lebo sa boji, že primátorský sľub pred voľbami, že sa nezruší žiadna škola (a zrušila sa !!!) ešte väčšmi rozjatrala volebný sľub primátora. Zabúda sa, že pamäť je hrozná vtedy, keď si človek pamätá aj to, čo je pre niekoho nepríjemné.

Celý článok...
 
Veľkonočný koncert ako podnet na zamyslenie sa v súvislostiach

(úvaha o koncerte )

Vo štvrtok, 6.3.2008 sa uskutočnil v Dome kultúry v Čadci koncert s tematikou veľkonočnej hudby. Koncert po Novoročnom Trojkráľovom koncerte je ďalšou prezentáciou úrovne kultúry v meste, a zároveň aj kvality práce pracovníkov Domu kultúry. Súčasne je dôstojným príspevkom mesta k blížiacemu sa  kresťanskému sviatku - Veľkej noci.


V podaní Kysuckého komorného orchestra, pod vedením šéfdirigenta Štátnej opery v Košiciach Karola Kevického zazneli skladby venované veľkonočnej tematike za doprovodu speváckeho zboru pri kostole sv.Jozefa robotníka v Čadci so zbor majsterkou Antóniou Gráfovou, ktorá súčasne aj s manželom - spevákom Jozefom sa prezentovali v sólových výstupoch. Zazneli skladby J.B.Bacha, W.A.Mozarta, J.B.Bellu. Vrcholom večera bola prezentácia skladby Stabat Mater od G.B.Pergolesiho.  


Primátor mesta vo svojom príhovore vyslovil prianie, aby tento koncert sa stal tradíciou a bol súčasťou kultúrneho života mesta. Súhlasím až na jednu zásadnú nepresnosť v jeho slávnostnom príhovore. V minulosti sa konali tiež koncerty s veľkonočnou tematikou. Pamätníci si spomínajú na koncerty, ktoré svojim umeleckým počinom prekročili kultúrny význam mesta. Večer pašií v podaní správcu farnosti Mgr.Konečného s doprovodom KKO bol toho dôkazom. Ďalším kultúrnym počinom bolo uvedenie  Slovenských pašií od hudobného skladateľa I.Zeljenku hneď po premiere v Bratislave.


Nechce sa mi veriť, že by primátor bez konzultácie povedal niečo, čo nie je pravda, čím dostal minimálne návštevníkov koncertu a divákov KTV do omylu.  Primátor nemôže vedieť všetko. Ale kto má vedieť pravdu? Ten kto mu pripravuje príhovor. Ten buď nevedel, alebo nechcel vedieť, alebo jeho zámerom bolo zamlčať zásluhy bývalého riaditeľa Domu kultúry? Škoda tohto trapasu, čím koncert dostal nečakanú myšlienkovú trhlinu, lebo celkový dojem z koncertu bol velkolepý.

 
Sviatok žien 8. marec skutočnosť alebo fikcia?

Staroveká grécka idea hovorí, že história je učiteľkou života. Poznať pravdu, pravdu o histórii nemusí byť vždy príjemná. Zároveň pravda má v sebe jedinečnú silu ozdravenia.  

Boli raz robotníčky. V hlave nemali nič iné, len prácu, socializmus a odbory. A bol i zlý majiteľ továrne. V jeden deň sa robotníčky vzbúrili a zhromaždili sa vo fabrike. Niekto (hovorí sa, že to bol sám majiteľ továrne) založil požiar a 129 žien v ňom zahynulo. Bolo to 8. marca 1908 v New Yorku. O dva roky neskôr legendárna nemecká feministka Klára Zetkinová mala socialistickému kongresu v Kodani navrhnúť, aby sa 8. marec zasvätil pamiatke týchto žien ako Medzinárodný deň žien.
 
Dojímavý príbeh, publikovaný toľkokrát v novinách a časopisoch, toľkokrát použitý propagandou v knihách či stvárnený v mnohých divadlách. Áno, dojímavý príbeh. Len s jednou chybičkou. Nie je totiž pravdivý.
 
Nijaký štrajk, nijaký požiar 8. marca 1908 v New Yorku nebol. V roku 1911 (keď bol Medzinárodný deň žien už vyhlásený) vypukol z neopatrnosti požiar jednej fabriky, pri ktorom boli mŕtvi, ale boli to muži i ženy. Odbory s tým nemali nič spoločné. A ani marec.
 
Pre niekoho je určite nepríjemné objaviť pravdu, že 8. marec je založený na klamstve. Ide o klamstvo vypracované komunistickou propagandou pravdepodobne v období studenej vojny. A poznal sa aj presný počet mŕtvych - 129...

A čo kultúra, ktorá si hrdo hovorí "kritická"...? Tým sa však nechceme dotknúť dobrých a obetavých žien, pre ktoré bol tento sviatok jediným uznaním a prejavom lásky. Práve ony by si zaslúžili, aby mal solídnejší základ."  (Vittorio Messori)

(Zverejnené Katolícke noviny č.10, 11.3.2007, str.3)
 
O demokracii
(zamyslenie sa o demokracii v nás)

Demokracia sama nezaručuje nič. Ponúka príležitosť uspieť, ale nesie aj riziko neúspechu. Prísľubom demokracie je život, sloboda a hľadanie šťastia.

Demokracia je teda prísľubom i výzvou. Je prísľubom, že slobodní ľudia pracujúci spoločne môžu vládnuť spôsobom slúžiacim ich cieľom
 
o    osobnej slobode
o    ekonomickej príležitosti
o    sociálnej spravodlivosti

Je výzvou, lebo úspech demokratického podnikania závisí od úsilia občanov a nikoho iného.

Vláda ľudu riadená ľudom znamená, že občania demokratickej spoločnosti sa spoločne delia o jej výdobytky ako aj nesú bremeno. Generácia, ktorá vzala na seba úlohy samosprávy, sa usiluje zachovať ťažko vydobyté dedičstvo osobnej slobody, ľudských práv a zákonitosti pre nasledujúce generácie. V každej spoločnosti každá generácia musí vykonávať demokraciu v praxi odznova, prevziať jej zásady z minulosti a aplikovať ich v praxi nového veku a zmenenej spoločnosti.

                                                                                             Thomas Jefferson
 (americký prezident, 1743-1826)

 
<< Začiatok < Predošlá 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 Nasledujúca > Koniec >>

Zobrazujem 1255 - 1276 z 1332
Najnovšie články
Joomla is Software released under the GNU/GPL License.