V nedeľu 31. júla 2016 bol po desiatich rokoch rekonštrukčných prác znovuotvorený Budatínsky  hrad. Česť slávnostne odomknúť vstupné vráta sa dostala žilinskému županovi Jurajovi Blanárovi. Na prvý pohľad môže niekto namietať, že ide o udalosť nedotýkajúcu sa kysuckého regiónu, avšak nie je tomu tak.

Budatínsky hrad vybudovaný na sútoku Váhu a Kysuce bol celé stáročia správnym sídlom Budatínskeho panstva, do ktorého patrila väčšina dolnokysuckých obcí i samotné Kysucké Nové Mesto. V roku 1439 sú spomínané ako súčasť panstva obce Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Brodno, Dubie, Kysucké Nové Mesto, Lehôtka, Nesluša, Povina, Radoľa a Zádubnie. V roku 1704 sú to Vranie, Rudinka, Rudina, Rudinská, Nesluša, Dubie, Ochodnica, Dunajov, Lodno, Kysucký Lieskovec, Povina, Lopušná (dnes súčasť obce Lopušné Pažite), Radoľa, Brodno, Budatín, Považský Chlmec a Kysucké Nové Mesto. Samozrejme, že som použil dnešné názvy obcí, v dobových dokumentoch sa používali vtedy platné pomenovania.

Aj keď prvé písomné zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia, doba vzniku okrúhlej veže – najstaršej časti hradu – sa datuje ešte do polovice 13. storočia. Počas storočí sa ako vlastníci hradu vystriedali viaceré rody. Boli to Balašovci, Matúš Čák Trenčiansky, Séčiovci, Mikuláš a Štefan – synovia Póšu, ako kráľovský majetok patril i Luxemburgovcom, Hatnayovci, načas bol obsadený i Kostkovcami a Podmanickovcami. Najvýznamnejší vlastníci hradu boli posledné dva rody a to Suňogovci a Čákyovci. Prví menovaní vlastnili hrad s výnimkou spomínaného násilného obsadenia od roku 1510 až do konca 18. storočia. Po vymretí Suňogovcov prešlo vlastníctvo na rod Čákyovcov, ktorí boli vlastníkmi hradu až do roku 1945, kedy v ňom boli zriadené kasárne Červenej armády. Od roku 1956 slúži hrad potrebám Považského múzea v Žiline.

Je však možné považovať Budatínsky hrad za Kysucký, ako bola položená otázka v nadpise tohto článku? Veď Budatín je dnes miestnou časťou Žiliny a ide teda o Horné Považie. Odpoveď nám dáva história i geografia. Ako už bolo spomenuté, takmer celé Budatínske panstvo sa rozkladalo na Kysuciach a i obce a miestne časti Žiliny ležiace v povodí rieky Kysuce, ktoré dnes patria do okresu Žilina, patrili ešte v priebehu 20. storočia do okresu kysuckonovomestského. Aj z pohľadu geografického môžeme vymedziť územie Kysúc ako lokalitu ležiacu v povodí rieky Kysuce a jej prítokov. A hrad Budatín sa týči na samom okraji tohto územia. A tak i Kysučania môžu považovať tento historický monument za svoj minimálne tak, ako obyvatelia Žiliny a okolia.

 Mário Janík

Použitá literatúra:

KOČIŠ, Jozef: Od Čachtíc po Strečno. Osveta, Martin, 1989.

PISOŇ, Štefan: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Osveta, Martin, 1973.

STRAŇAN, Milan: Kysucké Nové Mesto. Druhé - rozšírené vydanie RUN – reklamná agentúra, Žilina, 2001.

VELIČKA, Drahomír: Regest provizora majetkov Budatínskeho panstva z roku 1704. In Terra Kisucensis IV/2011. OZ Terra Kisucensis, Turzovka, 2011.

http://www.e-kysuce.sk/index.php/aktualne-informacie/19944-kysucky-hrad-2