Dieťa považuje dospelých za dokonalé a neomylné bytosti. Hlavne svojich rodičov a učiteľov. Ak rastie a rozširuje sa mu obzor, mení sa jeho pohľad na svet a menia sa aj jeho názory na rodičov a učiteľov. Zisťuje, že v skutočnosti vôbec nie sú takí dokonalí, ako si ich vysníval. Spoznáva, že majú veľa chýb a nedostatkov. Zrazu sa sám cíti byť lepší, múdrejší, dokonalejší. Aj tu je ten bod zlomu, to rázcestie, a okamih rozhodovania, ktorou cestou sa vydá. Všetky, aj tie najmenšie detaily, aj tie najmenej dôležité momenty ho môžu ovplyvniť. Aj ten najslabší závan vetra ho môže posunúť vľavo alebo vpravo. Ak sa raz už niekto vydá, čím ďalej zájde, tým ťažší návrat a prechod na cestu inú.
Keď mladý človek zažil svoje osvietenie, keď spoznal svoju dokonalosť a nedokonalosť ostaných, cíti potrebu dať túto skutočnosť najavo. Vykričať to do celého sveta. Každý si nájde svoj spôsob ako to urobiť. A tu sa dostávajú k slovu všetky vonkajšie vplyvy.
Deti sú vychovávané nie iba rodičmi a učiteľmi. Vychováva ich celý spoločenský organizmus. Aký je? Aké sú hodnoty súčasnej spoločnosti, aké sú kritéria hodnôt spoločenského života?
Po nežnej revolúcii sa dostáva k slovu demokracia a heslo „všetko je možné“.
• Človek je vystavený ošiaľu konzumnej spoločnosti.
• Ovláda ho myšlienka „mať a vládnuť“.
• Podriaďuje jej všetky hodnoty - lásku, priateľstvo, rodinu a deti.
• Vlastné svedomie potláča pýchou a egoizmom.
• Základom spoločnosti už nie je rodina. Zákony jej neprajú.
• Zo spoločnosti sa stáva stádo ľahko manipulovateľných jednotlivcov.
• A čo škola? Mala by v prvom rade vychovávať. Nie iba profesne vzdelávať a produkovať robotov. Človek je povolaný k vyšším métam. Ani škole zákony neprajú. V súčasnej spoločnosti bolo aj naše školstvo degradované.
• A výchova spoločnosťou?
• Čo prinášajú masovokomunikačné prostriedky?
• Čo ponúka televízia, film, divadlo?
• Aké sú správy z každodenného života vo svete?
• Čo ponúka internet?
V tomto smogu duchovnej kultúry sa zmieta obnažená duša mladého človeka. Je ovplyvňovaná dobrom a zlom.
Každý človek v živote potrebuje oporu. Aj ten najsilnejší muž, aj tá najhrdejšia žena. Mladý človek je ako stromček vetrom sa klátiaci. On potrebuje silnú oporu. Ale nie takú, ktorou by bol spútaný ako okovami. Potrebuje oporu, ktorá mu umožní slobodu, ale nedovolí spadnúť do blata. Ak mu život takú oporu nedoprial, vytvára si ju sám. Kriví sa, padá a rastie deformovaný. Jeho telo je telom dospelých, ale duša je detská, dospieva oveľa neskôr. Aby tento, niekedy až priepastný rozdiel preklenul, snaží sa správať „dospelo“. Svet mu ponúka veľa vzorov. Dobrých aj zlých. Jeden, alebo niekoľko si vyberie a snaží sa ich napodobňovať. Obliekať sa ako oni, chodiť ako oni, vyjadrovať sa ako oni. A sme pre merite veci. Akého si spoločnosť mladého človeka vyformuje, takého má. Je len jej výtvorom a zrkadlom.
Že používa oplzlé výrazy. Veď súčasná spoločnosť ho od neho takmer očakáva. Nie je to ospravedlnenie mladých ľudí. Spoločnosť sa správa tak, že na mladých ľuďoch jej vôbec nezáleží. Jediným „bohom“ pre spoločnosť, pre tých, ktorí o všetkom rozhodujú, sú peniaze. Každý skutok je následkom niečoho z minulosti a príčinou niečoho v budúcnosti.
Ak sa dospelým nepáči, akí sú mladí ľudia, mali by sa zamyslieť nad tým, čo oni urobili pre to, aby mladí ľudia boli inakší.
Okrem toho je potrebné zamyslieť sa aj nad tým, aká spoločnosť bude vo svete, keď súčasní mladí ľudia budú dospelými a spoločnosť im bude zverená do rúk.
Článok je zverejnený a vychádza s láskavým zvolením redakcie Vrútočan.