Podľa dlhodobej štatistiky na otázku, aký je priemerný Nemec, odpoveď je jednoduchá. Dlhodobo vykazuje obec HASSLOCH. Obraz Nemecka. Počet obyvateľov, kúpna sila, zloženie veku, vzdelanie, sociálne rozloženie sú dáta, ktoré sa najviac blížia nemeckému priemeru.

Priemerný Nemec má 1,5 dieťaťa, rodičom sa stane v 29 rokoch a mena ich deti najčastejšie Sophia a Maxmilian. Pracuje 7 hodín denne a 8,5 hodín spí. Hodinu strávi dochádzkou do práce, 2,5 hodiny sedí u TV, hodinu číta, zarobí priemerne 3.147 € čistého. Ročne zje 87 kg mäsa, hlavne bravčového. Za bývanie a energie zaplatí mesačne v priemere 850 €, za jedlo a pitie 285 € z toho 18 € na sladkosti a čokoládu.

Hassloch má 21 tisíc obyvateľov. Čistota a nemecký poriadok na uliciach a verejných priestranstvách je samozrejmosťou. V obci je prosperujúci zábavný park. Obec pri založení parku vyjednala výnimku svojim obyvateľom na vstup zdarma. V Hasslochu žije 217 uprchlíkov zo 17 krajín, čo je o niečo viac ako 1%, i to je prakticky všade v celom Nemecku. V obci je 13 pizzerií, tie sú väčšinou prázdne a slúžia  k rozvozu  do domácnosti. Ulice o ôsmej hodine večer sú prázdne.

Život v Hasslochu je sústreďovaný do 30 športových oddielov. Šport je miesto, kde sa miestni stretávajú sa a poznávajú. Základom je dobrovoľná práca. Na prípravu dohliada stovka dobrovoľných trénerov. Tréner závodného oddielu berie symbolickú odmenu, ďalší dobrovoľníci nič. Takto deti nemusia za všetko platiť tak ako napr. v Amerike.

Okrem toho existujú spolky, celkom ich je v Hasslochu 120, napríklad chovateľov zajacov, spolok priateľov Falcka perla, spolok milovníkov nemeckého ovčiaka, dva spolky na pomoc Rwande.  Charitatívne spolky vznikajú zväčša okolo miestnych škôl.

Dobrovoľná práca  a angažovanosť v spolkoch je chrbticou celej nemeckej spoločnosti.  V Nemecku je celkom 600 tisíc spolkov. V priemere sa angažuje v nich tretina Nemcov.

Spolky sú školou demokracie Podporujú vzájomnú spoluprácu, stretávanie sa ľudí z rôznych koncov spoločnosti, majú schopnosť riešiť vnútorné spory a spoločne ťahajú za jeden koniec povrazu.

Memento pre budúcnosť Nemci pripúšťajú, že pred 30 rokmi rodina žila s jedného platu, žena sa starala o domácnosť a deti. Dnes obaja pracujú, štát zakladá jasle, škôlky a družiny. Život je náročnejší a rýchly. Ľudia majú menej času. Je obava, že modernizácia v sebe nesie  niečo nedomyslené. Výsledkom je obava, že jedného dňa dobrovoľníci vymiznú a všetko si budeme platiť.   

Poznámka na záver Pripomeňme si oddielovú, klubovú alebo spolkovú činnosť, ktorá v Nemecku je neformálna je možné zhliadnuť u nás pred rokom 1989. Vtedy nestraníci, schádzali lekári, zámočníci, učitelia, lebo vyznávali spoločný záujem sa snažili mimo práce sa stretávať s ľuďmi podobných záujmov. Schádzali sa na ihriskách, v prírode. Darilo sa rôznym organizovaným podujatiach v behu alebo inom športovaní. Limitom kvality bola „stena“ oddeľujúca reálny život od súkromia nestraníkov. Po roku 1989 všetko sa strácalo. Podnikanie bolo motorom atomizácie oddielov, združení, spolkov. Začal prevládať názor, že malé podnikanie prinesie peniaze, tak sa „kašlalo“ na spolčovanie a začal sa proces verejnej atomizácie, ktorá tvorila individualizmus. (Použitý material v časopise RESPEKT)