Keď už sme museli prijať strašnú tragédiu, bola tu šanca pre koalíciu, opozíciu a média, aby sa  zomkli aspoň v čase smútku, čím by vyslali pozitívny signál znížiť napätie v spoločnosti. Od nás občanov sa vyžadovalo byť zdržanliví v slove a čine, čo si vyžaduje štátnické konanie. Nestalo sa, opozícia nebola nad vecou. Média bez vyšetrenia vraždy pridávali kvapky na polarizovanie spoločnosti.

Bez znalosti a preukázania kto bol vrahom, stále dokola, že vražda súvisí s Kuciakovými článkami o korupcii a klientelizme je zatiaľ mlátením prázdnej slamy. Na rozdiel od médií zostáva, že polícia pracuje za prítomnosti zahraničných expertov na rôznych variantoch vraždy. Všetky ostatné „pravdy“ sú znevažovaním práce polície. Výsledkom bude, že väčšina spoločnosti  bude proti ulici. Ulica nemajúc politicky mandát, predkladá politické požiadavky.  Najstrašnejšie je potvrdenie pravdy o dave, kto skôr vybehne do ulíc, ten ma „pravdu“.

Nie je tento scenár predvídavosťou karikaturista A.Mišánek, ktorú stvárnil vo svoje karikatúre? Na tribúne je tesno pre veľký počet rečníkov a pred tribúnou veľa voľných stoličiek a iba jeden počúvajúci.

Je nepochopiteľné, keď tragédiu niektorí pomenovali ešte pred vyšetrením ako politickú vraždu. Tí, ktorí takto kalkulujú si neuvedomujú, že bez dôkazov spájať ľudí s vraždou je ohavné a každý zdravo zmýšľajúci človek to musí odsúdiť.

Jednota v smútku v čase pred pohrebom už nehovoriac po pohrebe predpokladala, že slová budú vyslovované uvážene. Opak bol pravdou, stupňovanie požiadaviek ulice v myšlienkovej zhode s nevhodnou rétorikou opozície vedie k zvyšovaniu napätia v spoločnosti.

Aj keď sa navonok deklaroval smútok, súčasná tragédia sa využíva na účelové politické ciele usvedčujú opozíciu z netrpezlivosti vládnuť. Výsledkom je, že Slovensko je hlboko rozdelené. Tu sa tlačí do popredia snaha vyvolávať masovú nespokojnosť, spochybňovať koalíciu a premeniť  apetít vládnutia opozície do reality.

Televízia zohrala v informovanosti dôležitú rolu. Umožnila triezvo rozmýšľajúcim Slovákov oddeliť žito od kúkoľu. Ukázalo sa, kto spája a kto iba kritizuje a znervózňuje verejný priestor, vyslovuje nepodložené spájanie osôb s vraždou, odvoláva, neúprimne bráni demokraciu. Tu nejde o kritiku opozície, ta má právo poukazovať a dožadovať sa, ale nie bez obsahu za každú cenu „získavať“ politické body na ulici. Je to prejavom túžby po moci, stratou zvyklosti morálky a etiky prejavujúci sa a u politikov v rétorike. Ak sa prekročí miera citlivosti, potom začína sa prejavovať agresivita a vulgárnosť, ak už nie klamstvo, tak manipulácia slova a politickej výhodnosti.  

Vnášať do spoločnosti negatívne nežiaduce emócie ako strach, úzkosť, prázdnotu, ponižovanie, v konečnom dôsledku sleduje jeden cieľ, žiť v negatívnom strese.

Opozícia verila, že MOST-HÍD jej splní prianie, a odíde z koalície, čím vytvorí cestu k zmene pomerov v NR SR alebo k predčasným voľbám. Koalícia v rôznosti  zachovala rozvahu, v rámci ústavy vznikla zmenená vláda na koaličnom trojuholníku s väčšinou 81 poslancov. Takto koalície ukľudnila verejnosť, cti si ústavu a cíti svoju zodpovednosť k Slovensku.

Rozhodujúcu úlohu pri vyriešení politickej krízy nezohrala opozícia, tá sa rýchlo chopila jedinečnej príležitosti. Ak média tvrdia, že odstúpenie R.Fica bolo spontánnym vyjadrením vôle ľudí ulice, časom sa tento krok bude hodnotiť ako štátnicky počin.

A propo nemal o dave pravdu anglicky filozof Alcuina, ktorý povedal: „Nepočúvajte tých, ktorí tvrdia, že hlas ľudu je hlasom Božím, lebo besnenie davu je vždy veľmi blízke šialenstvu“?