Naša doba málokedy zabíja nepohodlných kazateľov. Zosmiešni ich však a odstaví. (Wilhelm E.von Ketteler)

 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja (ďalej ŽASK) sa podujalo na „historický“ čin. Koaliční poslanci na žiadosť župana Juraja Blanára (Smer-SD) odvolali všetkých 65 riaditeľov na základe zistenia, že riadenie niektorých organizácii nie je v súlade s predstavou ŽASK. Poslanci odvolali, a v zapätí poverili riadením.

 Výmena všetkých riaditeľov riadených Žilinským samosprávnym krajom je nezvyčajným riešením vedenia a príspevkom na diskusiu, kde je miera citlivosti medzi odbornosťou a politikou. Vedenie ŽASK rozhodlo v znamení toho, čo sme už poznali v nedávnej minulosti vsjo rovno. Ak niekoho chcem odvolať, odvolám všetkých, vzápätí ich poveríme riadením.

  Boli odvolaní aj odborne zdatní, s ktorými neboli žiadne problémy a inštitúcie pod ich vedením odborne prosperovali. Boli aj tí, ktorí podľa kompetentných riadenia nezvládali podľa predstáv. Vedenie ŽASK nemalo váhať, a malo ich vymeniť.

  Vedenie ŽASK chce urobiť rovnaké podmienky pre všetkých? Odrazu aká dojímavá starostlivosť. Otázka znie, čo tým vedenie skutočne sleduje, a tým nemyslím oficiálne nič nehovoriace komuniké. Papier veľa znesie, ale dôvodová správa bola skúpa na argumenty. V horlivosti si vedenie neuvedomilo, že odvolať všetkých riaditeľov je to isté, ako keď s vyliatím vody z vaničky sa vyleje aj dieťa. Nie je to hazardovaním s dôverou inštitúcii? Nie je to hazardovaním toho najcennejšieho, čo ŽASK má - erudovaných odborníkov. Alebo že by to bolo začiatku (politických?) „čistiek“, kde povolebné záväzky sú väčšie ako možnosti? 

  Na tému odvolania riaditeľov som dostal niekoľko mailov. Z jedného vyberáme časť, ako nezainteresovaná osoba vníma tieto výmeny (nebolo by vhodnejšie slovo „čistky“?).

 „ ..... Trošku sa šuchoce o tom, že by mal byť konkurz, ale prečo sa nič oficiálne neoznámi, neuvedie sa, ako ďalej ? Sú to predsa záležitosti, ktoré majú byť jasné všetkým a nie tajná misia. Pravdu povediac, keby v tej budove neboli deti, jedna riadna < t.j. ako niečo rozmetať >  by to dala možno do lepšieho poriadku, nemyslím vybavenie, to je super, ale čachrovanie, manipulácia s ľuďmi. Smutné je na tom to, že nech by človek aj zmenil pôsobisko, narazí na to isté. A keď niečo poviete, aj tak sa vrchnosť tvári, že nič nepočuli. Ale nejdem si kaziť krásny voľný deň. Veď nakoniec, my ostaneme a slávne vedenie nech sa dohryzie. “

Slová podnecujúce na mnohé úvahy, ale majú jedno spoločné. Potvrdzujú pravdu našich dedov, že politika aj dnes je naďalej iba panské huncútstvo, kde charaktery sa menia ako tie ....?

 Takáto samosprávna tsunami v okamihu zmetie všetko to, čo sa roky budovalo, a pre les tí „hore“ nevidia stromy. Aj keď niektorí dostali  dôveru, šrám na duši zostal.

 Kompetentní si neuvedomujú si, že za dva roky sú voľby a volič stráca dôveru k politike. Nesmerujú politiku aj vďaka politikom do stavu, že k voľbám prídu iba kandidáti a ich rodinní príslušníci? Keď nie odbornosť, ale formálne vytvorenie  vzťahovej „oddanosti“ je základom tejto tiež hry, zvanej (slovenská) politika? .... . a voľby sa blížia.

 Viem že to nie je dobre, že práve slušná mlčiaca väčšina by mala vo voľbách povedať takejto politike NIE ? Neviem ako sa prijímajú takto ponímané výmeny v postihnutých inštitúciách, ale jedno viem isto. Pri rozhovoroch s ľuďmi, ktorí odviedli v minulosti pre rôzne inštitúcie pracujúce pod ŽASK veľa kvalitnej práce a stali sa doslova osobnosťami, sú zhrození zo straty (kultúrnej) citlivosti, ako sa pod kepienkom odbornosti  plnia naliehavo iné úlohy ako odborné.

 Nič proti spojeniu politiky a odbornosti, ale za jednej podmienky. Ak politik pochopí, že odborník a odbornosť nie je podmienená príslušnosťou k práve vládnucej politickej orientácii. Ak charakter politiky sa mení každé štyri roky, tak odborná kontinuita musí byť prinajmenšom tak, ako že musíme zomrieť a platiť dane. Ak toto nepochopí (slušný) politik, tak snaha o formovanie slušnej politiky, slušnej spoločnosti je vážnou diagnózou, ktorú treba riešiť.

 Asi je potrebné v sebe potlačiť emócie, zatnúť zuby a spájať sa so slušnými ľuďmi a z toho  možno vzídu slušní politici, a z toho možno aj slušná politika. Možno bojovať za pravdu, keď hodnota pravdy sa stráca, keď pravdu má ten, kto má moc. Z toho pramení iba bezmocnosť, strata úcty k vzdelaniu, odbornosti, kedy odborník je menej cenený iba preto, že chce byť užitočný, ale má jednu chybu, je nezávislý?

 Plošné odvolanie  je na niečo dobré. Ukazuje, že moc nemá zľutovania, že schopnosť moci vytvárať a pretvárať sociálne súvislosti je (v súčasnosti ) nemožné. Tu niekde sa nachádza hranica medzi formálnou politikou a odbornosťou.

 Viem, že vyslovená pravda bolí, ale jedine pravda nás môže uzdraviť. Bez pravdy nie je dôvera. Takéto tiež veľké „skutky“  sú prejavom politickej nezrelosti. Politici sú už tak vychytrali povedané slovami W. E.von Kettelera, že naša doba málokedy zabíja nepohodlných kazateľov. Zosmiešni ich však a odstaví. Vidina, ktorá ma neteší, ale na mojom názore nezáleží, a nie iba na mojom ...