( o pravde v Pravde)
V téme dňa - platy starostov a primátorov sa pripomenuli nezrovnalosti, aspoň u tých primátorov, ktorých fotografie, spoločne s ich platmi, a odmenami boli zverejnené (Pravda 17.2.2009, str. 6-7). Ak by sa nejednalo aj o plat primátora Čadce, tak by som prejavil zdravý patriotizmus k mestu. Hrdosť, že náš primátor je medzi takýmito komunálnymi osobnosťami a predsedom vlády, ale opak je pravdou.
Mesto Plat Odmena za 2008 Počet obyvateľov
Bratislava 4.959 € 7.085 € 425.000
Košice 4.256 € 0 € 235.000
Nitra 4.016 € 0 € 86.000
Trnava 4.000 € 7.678 € 69.000
Banská Bystrica 3.790 € 12.282 € 81.000
Trenčín 3.555 € 13.278 € 57.000
Žilina 3.000 € 0 € 85.000
Prešov 2.880 € 0 € 92.000
Predseda vlády 3.837 € pauš.náhrad ---
Č a d c a 3.850 € ? € 26.000
Nemám námietky voči platom a odmenám primátorov krajských miest. V galérii pravdy v Pravde je dôkaz, že moja zhoda v kritike Slovenska a obyvateľov Čadce na plat svojho primátora je jednotná. Stále tvrdím, a budem tvrdiť, že bolo nemravné v štáte „čadčianskom“ schválenie platu a odmeny primátora vo výške 6004 €. Po tlaku verejnej mienky, primátor kapituloval a navrhol si menšiu mzdu (Pravda 26.4.2008)
Piatok 14.12.2007 zaeviduje mesto ako Deň straty súdnosti, kedy moc gniavila úsudok, a urobila dieru do "sveta". Nie je v tomto prípade pravdivá platnosť Murphyho klincového zákona? Ak máte v ruke kladivo, všetko ostatné vyzerá ako klinec?
Primátor si neuvedomil, že byť primátorom to je aj o zodpovednosti. Je umením ukočírovať moc, aby ho neprerástla. Svojou mocou si odpílil možnosť, aby tak, ako sa to sluší v slušnej spoločnosti, každý rok sa mu odsúhlasila odmena. Takto do konca volebného obdobia, a potom do konca života bude jeho primátorovanie spojené s mravným lapsusom, kedy dokázal, že peniaze neničia človeka, ale nimi sa človek prejavuje.
Od prvých komunálnych volieb v roku 1990 tvrdím, že plat primátora by mal byť jednorazovou odmenou, napojenú na ekonomiku štátu. Žiadne odmeny, koeficienty, jedna suma, ktorá odbúra všetky účelové negatívne postranné konania a úmysly.
Je úsmevné počúvať niektorých primátorov, nevynímajúc nášho čadčianskeho, že oni prispievajú na charitu. Prečo takto dostávajú verejnosť do omylu. Veď takáto prestupná stanica peňazí
- zakrývaná charitou, vyzerá tak, že pri svojom hrabaní sa za charitu iba schovávajú,
- takéto navýšené finančné zdroje (na charitu) sú ďalšou výdajpvou položkou v rozpočte mesta (odvody,dane).
Nech tento článok o platoch je mementom, ako moc môže byť nebezpečná pre náš hodnotový systém. Dovolím si odcitovať časť odpovede k spomínanému článku, kde jeden čitateľ v diskusii zhrnul podstatu celej (ostrej) diskusie: „ ... ak to s tým niekto myslí vážne, tak - nehodnotil -Šacan: O čom to je ? Ak je to provokujúca otázka, tak to viem pochopiť. Ale ak to s tým niekto myslí vážne, tak potom demokrácia... |»»»| potom demokracia je len pláštik pre buržujov a korupčníkov. Každý dnes vie, že táto kategória spoluobčanov si žije vysoko nad štandardom svojich voličov /keď opomeniem zbohatlíkov, ktorí sa zmocnili nášho spoločného majetku/. Férové by bolo, ak by v dobe keď tisíce ľudí stratilo /nie vlastnou vinou/ zdroj obživy a sú odkázaní na milosť a nemilosť osudu, práve pre nich, ktorí im dali dôveru mali by prísť s iniciatívou utiahnutia si vlastného opasku. Som realista a niečo také je pre nich zaiste len chorou utópiou. Lebo ako vraveli naši otcovia: Sýty hladnému nikdy neuverí !“
A tu slová sú zbytočné. Každé zvýšenie vyvolá diskusie o vhodnosti, mravnosti, morálke človeka .... Plat, vlastne odmena musí byť. Problémom zostáva, aby bola zosúladená s možnosťami, aby bola primeraná v prostredí v ktorom primátor pôsobí, a v uvedomení si, že primátorovanie je služba verejnosti.
Primátor nie je BOH, je iba človek, ktorý na seba vzal tiaž vykonávať 4 roky mandát primátora. Veľkosť človeka (až potom primátora) je, že ustojí tlak moci, a z tejto skúšky vyjde ako človek obohatený o skúsenosti, podľa možnosti bez straty kvetinky, a to už nehovorím o strate charakteru.
Múdrosťou života je, že stále je potrebné si pripomínať, že každý deň si nesieme v sebe svoju podmienku života, ktorú sme zdedili, ale zároveň je výsledkom aj nášho spôsobu života, našich možnosti, ale je aj priebežne dopĺňaná našimi prešľapmi v našom živote. Ak toto si nebude každý sám pre seba uvedomovať, potom z toho vzniká „galimatiáš“ chaosu v našej hlave.