( O Náučnom chodníku Javorníkmi ináč )

Otváranie turistickej sezóny 2009 „100 jarných kilometrov“ sa v našom okrese konalo v čarokrásnom pohorí JAVORNÍKY, na vrchu Vrchrieka. Stretnutie vyše 400 turistov je dôkazom, že turistika na Kysuciach nezaniká, ale je stále aktívna. Aj vďaka vzácnym ľuďom ako bezo sporu sú V. Žabka, S. Mrázik, V. Pekara, ale aj „motor“ kysuckej turistiky A. Opiál a „duša“ kysuckej turistiky M. Toman, ktorý sa v roku 2001 stal držiteľom čestného ocenenia OSOBNOSŤ KYSÚC sú zárukou, že turistika na Kysuciach žije a  stále má viac nasledovníkov.

Ak podujatie malo všetko čo patrí k takémuto stretnutiu, predsa vo vzduchu viselo mnoho nezodpovedaného. V mieste stretnutia sa vynímal jeden z monumentov Galérie v prírode  „Španielsky býk“, ktorý nútil každého, aby si kládol otázky

·  Prečo takéto „čudo“ práve v lone prírody?
·  Prečo nekorešpondujúca umelecká tvorba bola umiestnená na hrebeni Javorníkoch?
·  Prečo tieto diela neboli umiestnené v obciach, z ktorých pochádzajú autori?

 Veľká väčšina turistov zámer umelca nepochopila. Turisti sú estétmi prírody, vnímajú všetko okolo seba srdcom. Vedia čo je originálne, a čo iba nepodarená mutácia pekného.  Hlas prítomných turistov takúto prezentáciu umeleckého artefaktu považuje za estetickú „katastrofu“. 

Keď kráčame chodníkom a čerpáme silu zo zelene z pohľadu na každý malý detail trávy či kvietka a zrazu sa nám vynorí pred očami betónová či železná „potvora“ až to pri srdci zabolí. Niekto asi zabudol, alebo niekto nepochopil, že príroda je krásna svojim prirodzeným vývinom a nie do nej nasilu vnášať niečo neprirodzené.

Aby som bol aj optimistický, tak pohľad na kameň umiestnený na Semeteši od ak. maliar Miroslav Cipára  oku nevadí, skôr poteší. Dielo je  umiestnené v ľudskom sídle, kde práve také niečo človek očakáva a čo kysuckým dedinám chýba ako soľ.

Hrebeň Javorníkov nechtiac alebo vedome ponúka zvláštnu prezentáciu ktorá je odtrhnutá od reality. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko a odkiaľ boli finančné zdroje? Nie je takáto prezentácia drahou záležitosťou, ktorú zaplatíme my občania Slovenska, alebo ak to boli finančné prostriedky zo zdrojov EÚ, tak na to prispieva každý obyvateľ v EÚ? Neplatí tu Descartovské, že iba príroda robí veľké veci zadarmo?

Preto si ešte väčšmi vážim ľudí typu Milana Tomana, ktorý všade a vo všetkom chce dávať do prírody prirodzené prvky, ktoré nie sú rušivé, ale pookrejú dušu každého v podobe, lavičky, striežky, ohništia, informačnej tabule, alebo tak potrebné turistické značenie, vstupy do obcí, odpočívadla, ružice so smermi výhľadu, ... Keby peniaze, ktoré sa dali na takúto tiež (umeleckú) prezentáciu, dali sa pre propagáciu turistiky nefalšovanej a pravej, tak by to bol počin, ktorí si zaslúži potlesk na otvorenej scéne.

Ak by som toto „obohatenie“ prírody mal zobrať z nadhľadu, galéria je drahý žart, ktorý sa stretol s nepochopením prinajmenšom u tých, ktorí vedia, že príroda je originálna, a nemá byť zoslabovaná rôznymi neprirodzenými prvkami. Galéria v prírode nezjednotila, ale rozdelila.