( O nekalom konaní, ktoré podkopáva dôveru medzi ľuďmi )

Marketingové centrály politických strán považujú politiku za tovar. Politik sa stáva politickým „manekýnom“ vyčačkaný slovom, a volič je znechutený. Centrály hlásia, že budú spokojné s účasťou vo voľbách nad 60%. Ale v skutočnosti je snaha, aby k voľbám prišlo čo najmenej voličov, aby boli zvolení tí, ktorých nechceme.

Ale k veci. Pri úvahe o dôvere a transparentnosti k politickým stranám som premýšľal a hľadal spoločné, čo spája , alebo nespája „veľkú“ a „malú“ politiku. V čom môžu prieniky  byť prospešné pre občana – voliča? Náhoda pomohla, že v článku „HZDS vyzýva svojho tajomníka, aby vrátil odmenu“ (Pravda 1.7.2009).

V spomínanom článku ĽS-HZDS vyzýva  svojho člena na vrátenie rekordného odchodného vo výške 21 tisíc € (630 tisíc Sk) pri prechode z jednej verejnej funkcie do druhej. Na obranu postihnutého treba povedať, že postup pri vyplatení odstupného je právne čistý, že sa jedná o morálny problém. A to je ten styčný bod, v ktorom obe politiky mohli byť spoločné, ale podľa výsledku neboli.

Povedal som si, že ak by takto všetky politické strany postupovali principiálne, tak ako v prípade odchodného ĽS-HZDS bez rozdielu o koho sa jedná, potom  by vo verejnosti požívali strany omnoho väčšiu dôveru, ako je to dnes.

Spomenul som si na stále citlivú a otvorenú kauzu v meste. Amorálne konanie primátora Ing. J.Vražela v súvislosti z jeho nemravným platom vo výške  6004 € (180.900 Sk). Aj tu, tak ako pri odchodnom sa neporušil zákon. Poslanci v zastupiteľstve schválili, primátor podpísal sám seba uznesenie. Čo na tom, že mal možnosť, že v prípade, že je uznesenie nevýhodne pre mesto ho nepodpíše, ale on podpísal. Čo na tom, že verejnosť zostala v šoku.

ĽS-HZDS v prípade odchodného konala principiálne. Vyzvala svojho člena, aby odchodné vrátil.  Poviem úprimne, čakal som, že takáto principiálne konanie zaujme aj okresné predstavenstvo, ktorej primátor je členom, v tomto prípade ĽS-HZDS. Čakal som to aj od strán, ktoré podporovali kandidatúru primátora v komunálnych voľbách, SMER-SD a SNS. Ani jedna strana osobitne, ani spoločné vyhlásenie k tomuto nemorálnemu konaniu včítane svojich poslancov v zastupiteľstve, ktorí hlasovali za plat primátora nebolo vydané  a publikované.

Nie často sa stáva, aby „veľká“ politika dala lekciu „malej“ politike. V tomto prípade okresné štruktúry citovaných strán dali znať, že svojou nečinnosťou a „zakuklenosťou“ do seba strácajú schopnosť vnímať život nás občanov ako svoju prioritu.

Nie je znamenie, že kto mlčí (aspoň na okresnej úrovni), ten svedčí?

Nie je to prejavom, keď arogantnosť moci gniavi slušnosť?

Ide tu o občana - voliča, alebo iba hranie sa s mocou na vlastnom piesočku?

Okresní analytici žijú v presvedčení, že pamäť nie je hrozná vec, lebo si pamätá?

Nie je to cesta takejto politiky vedúcej do volebnej „záhuby“?