( Úvaha o 12. januári 2007, kedy bola pošliapaná slušnosť )

Keď ideš po schodoch hore,
všímaj si ľudí, ktorí stoja okolo,
aby raz, keď pôjdeš dole,
si sa im mohol pozrieť priamo do očí.


Každé vládnutie má svoje zákonitosti, ktoré sú podmienené osobnosťou toho, ktorý má moc. Práve moc, narábanie s ňou, jej zvládnutie a využívanie v prospech dobra charakterizuje vládnutie.

V meste zásadnou výpoveďou, aký bude štýl práce s mocou bol piatok 12.januára 2007. Na zasadaní zastupiteľstva prebehla voľba mestskej rady, komisii zastupiteľstva a delegovanie do školských rád. Pri voľbe boli pošliapané elementárne zásady slušnosti. Spôsob ako prebehla voľby sa dá nazvať „Dňom meča“, kedy noblesná arogancia pošliapala možnosť nádeje spolupráce.

A výsledok? Mestská rada nezodpovedá výsledkom volieb. Na miesto troch miest v Mestskej rade iba jediný opozičný poslanec Ing.M.Gura, ktorý po čase na návrh poslanca JUDr.J.Macura bol z nej „vyhodený“ a tým rada sa stalo „jednofarebná“.

 

Takto nechtiac primátor každým dňom sa vzdiaľuje od ľudí, ktorí mu dali dôveru. Vďaka  svojim „verným“ hrá svoju trúchlohru zvanú primátorovanie. Podcenil jednu nepísanú manažérsku zásadu, že moc by mala byť pod kontrolou a všetky činy a konania sa budú hodnotiť v komunálnych voľbách. Na plnenie svojich sľubov mal 1461 dní. Zdá sa to večnosť, ale čas beží, a ani sa nenazdáme, a stojíme na prahu nových komunálnych volieb.

V prvom roku (2007) „vládnutia“ prevláda nadšenie. Primátor ale aj koalícia si je vedomá moci, s ktorou sa učí narábať. Všetko ide akosi ľahko, nie sú problémy so schvaľovaním. Súbežne tak ako sa ako sa upevňujú vzťahové a účelové spojenectva.  

Opojenosť z moci panuje aj medzi ľuďmi. Verejnosť predsa v prvom roku vládnutia nemôže prijať názor, že by pochybila vo voľbách. Ona volila zmenu, ona volila za primátora Ing.J.Vražela.

Druhý rok (2008) je v znamení, že nadšenie sa mení na nový „new vitae town“, na všetko na čo sa siahne sa podarí. Ono to súvisí s ľudským naturelom. Primátor pozabudol na starú overenú skúsenosť - keď  ideš po schodoch hore, všímaj si ľudí, ktorí stoja okolo, aby raz, keď pôjdeš dole, si sa im mohol pozrieť priamo do očí.

Tretí rok (2009) je rokom začínajúceho šoku. Vtedy schválené uznesenia z prvých dvoch rokov „vládnutia“ dostávajú sa na povrch, a začínajú sa obracať proti tým, ktorí nie celkom zvládli moc. Až tu sa začína odkrývať záťaž plynúca z rozhodnutí, kde zodpovednosť bola neprimeraná, mnohokrát plytká a bezbrehá. Keď nie na hranici zákona, tak veľmi často bola nemorálna.

Vo štvrtom roku (2010) je už rokom šoku. Budú sa ukazovať chyby spôsobené mocou, a verejnosť rezignuje na svojho „vládcu“. Bude zaujímavé sledovať počínanie koaličných poslancov, ktorí včera ešte verní a oddaní, a dnes aj pri hlasovaní na zastupiteľstve ako keby náhodou aj na toaletu si odskočia, len aby svojou prítomnosťou si nevyrobili pre seba ďalšiu hanbu. A to je ten najmenší problém. Budú aj takí, ktorí sa budú hanbiť, budú akosi pomaly a nenápadne rozchádzať od koncepcie „dobra“ pre mesto, ktorú primátor stále opakuje.

Že nemám pravdu? Ale mám, viem svoje, ako neviditeľné prepojenia u mnohých vzťahové a účelové sa menili v závere volebného obdobia 2002-2006 za primátorovania Ing. J.Pohančeníka.

Preto buďme v strehu, lebo ešte na komunálnej scéne v meste bude kopec srandy, ale tej negatívnej. Kedy slzy sa nebudú tlačiť do očí, ale na jazyk.  Lebo ako hovorí ľudová skúsenosť „... na každého psa príde mráz“.

Prajem si, aby mesto sa vyvarovalo čo najmenej šokov a káuz.

Prajem si, aby dôvera sa prejavovala aj otvorenou a pravdivou informovanosťou, vždy so znalosťou problému, aj o veciach, ktoré nie sú príjemné.

Prajem si normálny pracovný celý zbývajúci volebný rok 2010.