Škola bola  v roku 1960 vyhlásená za školu kvality. V roku 2007 sa začala rekonštrukcia a modernizácia s architektonickým prispôsobením sa Rínku. Dôvod bol prostý. Odborný posudok znel - havarijný stav.

Vedenie obce na čele so starostom J.Podmanickým zmobilizovalo sily a prostriedky a výsledkom je, že v piatok 4.6.2010 bola slávnostne odovzdaná škola do užívania.

Vo svojom príhovore starosta vyslovil hlboké posolstvo. Škola pripravuje pre život múdrych žiakov, čo je správne. Ale akosi sa zabúda za druhé „dvojča“ vzdelávania a tým je výchova, ktorý sa v celom procese nevenuje patričná pozornosť. Starosta vyslovil presvedčenie, aby škola v nových podmienkach vychovávala žiakov, ktorý budú si v sebe niesť nie iba vedomosti, ale aj hodnoty.

Zaujalo, že slávnosť začala hymnou. V každej triede bol panel so štátnymi symbolmi. Práve tieto u tých, ktoré národné znamená krok späť si vymýšľajú dôvody, ako to nejde.
V príhovore starostu ešte zaujali dva momenty.

Ten prvý, že ak strechu robila odborná firma, tak rekonštrukciu a modernizáciu prevádzal Miestny podnik služieb, čím sa vytvorili pracovné miesta v obci.  

Tým druhým momentom bolo poznanie, že celá rekonštrukcia a modernizácia  8 tried a 3 špecializovaných miestnosti stála 250 tisíc €. Nejeden z prítomných neveril počutému a začal porovnávať. Ak v Starej Bystrici sa stavia lacno, tak v Čadci aj pochybnosti, nech sa prepočítavali náklady na počet tried alebo m2.

Je dobre, že aj v Čadci sa rekonštruujú a modernizujú školy. Lebo ak mestá a obce zo zákona museli prevziať školy na svojom území, tak súčasťou bol aj hrozivý investičný deficit.

Vo svojom snení o malom zázraku v krajine staro bystrickej sa mi prisnil sen.

Mať (rozprávkovú) moc, vrátil by som film života späť, a na stolec najvyšší - čadčiansky by som tronizoval terajšieho starosta Starej Bystrice. Po skončení volebného obdobia by sa urobil hĺbkový finančný audit efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov a výsledky porovnať, kto staval lacnejšie.

Ak by sa potvrdilo to, v čo nás presviedča mesto, že stavia sa efektívne a tým lacnejšie, prinajmenšom ako v Starej Bystrici, potom by mesto bolo svojim rezervným fondom bezkonkurenčne najbohatším mestom na Slovensku.

Našťastie zobudil som sa zo snenia, vrátil som sa na zem a začal som si dávať otázky. Trápilo ma, či neboli vynaložené neprimerane vysoké financie na príklad na výstavbu Pracovisko prvého kontaktu? Pracovisko bolo potrebné, ale za tak drahé peniaze?

Prítomní odchádzali zo Starej Bystrice s červíkom „v hlave“, či tak ako v Starej Bystrici sa nedá stavať všade?

Napadlo ma, prečo doma si nevieme vážiť to čo máme doma? Až z poznania ako sa to robí u susedov môžeme vedieť, čo máme doma. Ale vieme my domáci čo ozaj máme doma? Otvorenie ako každé iné, ale toto bolo v niečom poučné.