K 30.6.2010 ste ukončili svoju duchovnú misiu ako správca farnosti  Sv. Jozefa robotníka v Čadci Kýčerke. Farnosť vznikla 1.7.1999. Od jej počiatku pôsobíte ako správca farnosti. Čím vás toto pôsobenie obohatilo?  

Som rád, že kostol, ktorý pôvodne mal byť iba filiálkou kostola sv.Batolomeja sa stal samostatnou farnosťou pre 10 tisíc veriacich. Kostol sa dobudoval včítane vonkajších úprav a stal sa prirodzeným duchovným centrom sídliska.

Čo vám dalo pôsobenie vo farnosti, ktorá je obklopená najmladším sídliskom so všetkým, čo sídlisko produkuje?

Mladý človek prechádza fázami svojho vývoja a je na nás dospelých, aby sme im boli príkladom, aby sme ich posmeľovali žiť životom pravdy a viery. Bolestivým zistením bolo, ak rodič nezvládol výchovu, a ešte k tomu prestáva byť svojmu dieťaťu vzorom. Potom je tu ulica , ktorá vychováva  a ponúka mladým liberálny plody našej ľahostajnosti - kriminalitu, alkohol, ponocovanie, drogy, záškolactvo ...

Aká bola spolupráca so základnou školou J.A.Komenského na sídlisku?

Spolupráca bola výborná. Škola nás vnímala ako súčasť výchovno - vzdelávacieho procesu v rámci našich kompetencii, čím sme sa mohli naplno venovať nášmu poslaniu.

Aký záujem prejavujú žiaci o výučbu náboženstva?

Nesťažujem si, práce bolo stále dosť. Som presvedčený, že každý, ktorý dostal vzdelanie v tejto oblasti sa stáva  vzdelanejším, čo sa prejaví v jeho v ďalšom živote.  

Finančné problémy doliehajú zvlášť v tomto období citeľne na všetkých. Traduje sa, že čím horšie na tom budeme ekonomicky, tým lepšie duchovne. Aké vy máte skúsenosti z vášho pôsobenia na sídlisku?

Potvrdilo sa, že ty ktorí doma nemajú hojnosť, vedeli viac si vážiť možnosť byť v kolektíve a mali pocit, že o nich má niekto záujem. Pripomínam, že chudoba môže byť aj vtedy keď je dostatok peňazí. Lebo jednou z najhorších foriem chudoby je tá, keď  mladý človek sa dostane do samoty.  

Súčasťou farnosti je Pastoračné centrum, ktoré je jedným z dôležitých kultúrnych a duchovných ponúk mladým ľuďom ako alternatíva pri využívaní voľného času.

Je to miesto, kde sa mladí stretávajú mimo bohoslužieb, Nacvičujú sa to programy, konajú sa  tu diskotéky, besedy, pozývame zaujímavých hostí.

Som rád, že centrum bolo stále plné mládeže. Moje poslanie som vnímal ako službu, ktorú robím pre druhých, aby konali dobro. Odmenou mi bolo, keď do centrá sám od seba zo zvedavosti prišiel mladý človek dočasne pomýlený ulicou a zostal. Vtedy som pocítil, že moja práca mi dáva zmysel.

Aké sú podmienky pre vedenie dialógu na sídlisku?

Dialóg nás posúva ďalej, dialóg nastoľuje témy, ktoré sú zdrojom aj iskrenia a hľadania odpovedí. Ale ak nie je vôľa diskutovať, obecne duchovný život to ubíja a cesta k pravde sa zahmlieva. Diskusia je o zodpovednosti. Ak nebudeme hľadať chybu jeden na druhom, ale riešenia, tak to nás posunie ďalej. Bremeno z minulosti máme ešte v sebe.

Za vášho pôsobenia aký ste pozorovali trend v návšteve bohoslužieb?

Počty sa mierne zvyšujú. Je potrebné ľudí „nelanáriť“. Mám skúsenosť, že mnohí z tých, ktorí dočasne nechodia do kostola, ale ich osobný život žijú v súlade s kresťanskou vierou.

Vždy ste sa zasadzovali, aby kostol bol plný hudby. V kostole pôsobia okrem orgánovej hudby tri chrámové spevácke zbory.

Chrámový spevácky zbor Sv.Jozefa - robotníka vznikol v roku 1998. Ďalej je to detský zbor „Deti Panny Márie“ a mládežnícky „Nádej“. Všetky tri zbory sa podieľajú pri liturgii, ale aj na samostatných koncertov v rámci kultúrnych aktivít, ktoré sa v kostole organizujú pre verejnosť.  

Som rád, že cestu do kostola si našli aj mladí organisti M.Horecká, P.Bírová, I.Kužmová a J.Chabroň. Toto všetko by nebolo možné, keby nebolo zanietenosti vzácnych ľudí - manželov Antónie a Jozefa Gráfovcov. Oni zaorali hlbokú brázdu, z ktorej čerpajú   spevokoly, ktorých chýr o ich kvalite prekročil hranice diecézy.  

Odchádzate  na miesto, ktoré je spojené so Slovenským betlehemom v Rajeckej Lesnej  - Frívalde, ktoré je zároveň významným pútnickým miestom, ktoré už v 15. storočí si uctievalo Pannu Máriu?

Prajem si, aby moje úsilie naďalej ukazovali možnosti, ktoré viera dáva všetkým, ktoré hľadajú odpovede na svoj život. Povedané slovami Sv.Katarína z Janovy - Boh otvára nebo všetkým, vchádza iba ten, kto chce. Počuť, rozmýšľať ešte neznamená veriť.

Budem ešte vytrvalejší vo svojom úsilí šíriť slovo božie, a dávať nádej tým, ktorí uverili.

Redakcia Ozvena Čadce praje Mgr. Marekovi Smatanovi, aby na novom pôsobisku v Rajeckej Lesnej bolo prinajmenšom tak úspešné, ako bolo v Čadci, aby tak nezištne ako na Kýčerke vytváral pozitívne vzťahy, ktoré ľudí spája konať dobro.

( Peter Glasnák )

Článok bol zverejnený v Ozvena Čadce č. 7/2010