Čo robia dnešní politici bývalým politikom,

môžu robiť budúci politici dnešným politikom

P.Sabela

Referendum 2023 je neplatné V sobotu 21.1.2023, mali občania Slovenskej republiky po deviatykrát v histórii samostatného štátu možnosť vyjadriť svoj názor prostredníctvom referenda. K urne pristúpilo 1.163.836 voličov, čo predstavuje 27,25%, čím referendum bolo neplatné, lebo neprekročilo hranicu 50%. Koalícia jasá nad nezdarom a opozícia, v tomto prípade hlavne SMER SD, ktorý zobral plnú zodpovednosť za výsledok referenda  s pokorou vyjadril spokojnosť.

Nemyslíme si, že demokracia číselnej prevahy hlasov nahradí múdrosť

(J.Ratzinger)

Vláda začínala ústavnou väčšinou 95 poslancov, hašterením sa „zmenšila“ na 72 poslancov a strana OĽaNO z 55 na 37. Po vyslovení nedôvery národ sa dozvedel prekvapenie od „premiéra Matlovičovej vlády“ Hegera,  „Ideme ďalej, v blízkom čase predstavím víziu, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej.“  Paradoxne, tá vláda, ktorá dostala od poslancov nedôveru, v januári sizyfovskou silou vôle chce ju pokropiť živou vodou a dať jej dôveru. Tomuto sa hovorí politická diagnóza.

 

(Homília arcibiskupa Cyrila Vasiľa prednesená počas arcieparciálnej odpustkovej slávnosti v Ľutine)

Kvôli pohodliu často zabúdame nato, čo je správne

 

Ceny potravín a energií, dostupnosť bývania, výška penzie či platu, medzinárodná situácia, politická stabilita, všetky tieto otázky vyžadujú pozornosť a zodpovedné riešenia, ale aj naša žiadostivosť o poznaní. Zamyslíme sa Prv než budem riešiť infláciu, defláciu, devalváciu, plynofikáciu, elektrifikáciu, dekarbonizáciu, emancipáciu, korupciu, koalíciu, opozíciu, okupáciu, čo ešte mali by sme si najprv ujasniť: kto som, odkiaľ prichádzam, kam smerujem, ako sa tam dostanem, čo si vezmem na životnú cestu, čo so sebou ďalej ponesiem, čo tu po mne ostane?

„Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samé od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné pomenovanie pre mravnú krízu. Mravná kríza je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi.

Demokracia a tradícia od seba oddeliť nemožno, je to jedna a tá istá záležitosť.

(G.K.Chestertona)

 

V končiacom sa roku ako huby po daždi sa nebezpečne zvyšuje deficit štátneho rozpočtu, ktorý bude na dlhú dobu sužovať minimálne nasledujúcu generáciu, aby bol  dovedený do vyrovnaného rozpočtovania. Hrozbou je odvrátenie hroziaceho nárastu energetickej chudoby, ako aj možných hospodárskych škôd. Deficit verejných financií SR by mal v roku 2023 vzrásť na 6,44 % HDP, porovnávajúci z rokom 2022 o takmer 5 %. Zo strany vlády sú súčasné operácie riskantné. Vláda by mala mať cieľ, súboj s infláciou postupne a primerane znižovať.  Ekonomické autority by mali dôrazne tlačiť na vládu, aby  pomáha konsolidovať verejné financie. Tu platí overená pravda, psi brešú a karavána ide ďalej.  

Ľudia sa celkom nelíšia v tom, čo považujú za zlo. Líšia sa však v tom, ktoré zlo považujú za odpustiteľné.  

(G.K.Chesterton)

Ovplyvňovanie tradícii, ktoré prekračujú hranice krajín, nevynímajúc 27 krajín schengenského priestoru by nemal byť dôvodom len pre našu „istotu“. Niektoré krajiny svojou tichou ideológiou chcú „rozkladať“ v tomto prípade zvykovú a tradičnú kultúru, tak ako sa to deje v čase Vianoc v Česku. Z Rakúska a z Bavorska sa začalo do Česka dostávať tkv krampušáci. Úlohou je „nenútené“ nahradzovať pôvodné staré české zvyky a tradície čertov.