Ukazovateľom skutočného charakteru človeka je,

 čo by robil, keby vedel, že na to nikdy nepríde.

(T.Mcaulay)

Vyhlásenie ministra I.Korčoka voči A.Bláhovi, ktorí svojim ideovým smerovaním je hlasom väčšiny sa stretlo s nevôľou ľudí práce. Diplomacia v sebe by mala niesť noblesu slova, ktorá neuráža, ale vie povedať nepríjemnú informáciu slušne, neurážať iba preto, že minister ma iný názor ako ma jeho politicky protihráč.

Otvorený list ministrovi Korčokovi v súvislosti s podozrením z podpory štátneho terorizmu by mal byť dôkazom, že sloboda slova u nás existuje. Tu treba pripomenúť, že list je otvorený pre každého, ktorý si chce urobiť SVOJ názor a podľa toho bude zaujímať svoje ideové postoje, bez rozdielu, čo si o nich mysli minister. 

List je zverejnený v plnom rozsahu, tak ako bol publikovaný na internete. 

                   Ľutovaním sa nič nevyrieši, prácou na sebe áno

Marcová reštrukturalizácia vlády nesie v sebe posolstvo, nič sa nestalo, len stoličky si vymenili. Bola to rošáda či fraška, ktorá plodí chaos, napätie a duševné zdravie nás „požiera“. Vrcholom tejto „geniálnej“ trápnosti je, že rozum spadol do „gati“, bola vymenené „charizma“ osobnými egami. Výsledkom je, že cap sa stal záhradníkom, „revolucionári“ ako Remišová, Grőhlich, Korčok a Sulik jasajú, že druhá Matovičova vláda utŕžila výhru v podobe straty 6 poslancov, čím 4K stratila ústavnú väčšinu. 

     Demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov.

(E.Burke)

V mesiaci apríl sme si pripomenuli dvoch významných dejateľov slovenských dejín. 6.apríla 885 zomrel Sv.Metód, byzantský vzdelanec, spisovateľ, prekladateľ, právnik, prvý arcibiskup na území Veľkej Moravy, pápežský legát, misionár a svätec. 14.4.1849 zomrel Ján Hollý, katolíčky kňaz, výnimočný básnik, prekladateľ zo staro gréčtiny a latinčiny, vzdelanec, osobnosť slovenského národa. Po ňom je pomenovaná planétka HOLLY.

Vrbětice vedome alebo že by náhodou v plnej nahote rozvinuli zabudnutú kauzu, ktorá sedem rokov bola pod kobercom. Na pochopenie nech poslúžia krátke ale výstižne poznámky, ktoré vyslovil skúsený politik V.Klaus. 

Posledný deň v mesiaci marec mohol byť ale nebol dňom menovania novej vlády. Pani prezidentka sa nechala vtiahnuť do pošetilej hry, v „srandovný“ deň vymenovala vládu,  čím vláde vtisla nelichotivý prívlastok. Takto prvoaprílová (rozpačitá?) vláda utŕžila výhru. Punc originality jej dali Remišová, Kolíková, Sulík, Korčok, Grőhling ale aj Krajniak, ktorí podali demisiu, aby sa za pár hodín sa do nej neokrôchane vteperili a dali jej punc „nekonečnej“ nenahraditeľnosti. Podobne, ako sa to stalo s núteným stavom, ktorí môže trvať až ... do nevidím. 

Nech nasledujúci úsmevne ladený text v nás vzbudí úvahu o význame vzdelania pre život a súčasne zamyslieť sa, či ozaj väčšina mladšej generácie inklinuje k podobnému „chudobnému“ životu.