V rokoch 1848-1849 zasiahla Európu revolučná vlna. Prvá polovica 19. storočia bola začiatkom utvárania moderného slovenského národa. V rakúskej monarchii išlo o buržoáznu revolúciu, ktorá bola vyvrcholením zápasov o likvidáciu feudalizmu v monarchii a otvorenie cesty rozvoja kapitalizmu. Neochota uhorskej vlády zaoberať sa národnorevolučnými požiadavkami Slovákov viedla k poznaniu, že slovenské národné hnutie sa postavilo na stranu reakcie a po boku cisárskeho vojska bojovali Slováci proti maďarskej revolúcii. Výsledkom tejto dejinnej udalosti bolo pamätné politické vystúpenie Slovákov v roku 1848.  

Pochopiť rok 1848 je pripomínať si slová Ľudovíta Štúr „Ten národ nezahynie! Našim povstaním dali sme mu, národu tak dlho bez dejinnému, dej, a to najväčšie mravné pôsobenie“. Slovenské povstanie v rokoch 1848 - 1849 sa stalo jedným z najvýznamnejších medzníkov  historického vývoja mesta Čadca a Kysúc.“.                           

V Čadci, 6. decembra 1848 bola vydaná Výzva k slovenskému národu. V nej autov Jozef Miloslav Hurban vysvetľuje ciele a požiadavky boja proti maďarskej revolúcii. Výzvu okrem členov Slovenskej národnej rady Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana podpísali aj najvyšší predstavitelia cisárskeho vojska.

Pri pietnej spomienke si treba pripomenúť nielen na Štúrovcov, ale aj veľkého rodoľuba, bernolákovca, národného buditeľa, člena SNR  a dekana fary v Čadci Františka Xavera Daniša (1796 - 1849), ktorý bol členom aj vtedajšej Dočasnej spravujúcej rady. 

Každoročne si pripomíname a obnovujeme si svoju historickú pamäť pri pamätníku SNR, ktorý je postavený na mieste bývalej fary. Nech je trvalým zdrojom nášho sebavedomia, nech udalosti z roku 1848 sú vkladom Kysúc a Kysučanov do histórie Slovenska.

V závere pietnej spomienky si primátor a zúčastnení predstavitelia partnerských miest poklonili pamiatke účastníkov Slovenského povstania, ktorí sa pred viac než 160 rokmi postavili za slobodu a práva slovenského národa.