Po každých komunálnych voľbách sa nájdu aj takí poslanci, u ktorých sa začne prejavovať horlivosť, ako keby sa začali pokúšať v bezbrehom vnímaní svojej výnimočnosti písať (svoje) dejiny. Zabudli na sľuby spred volieb, snažia sa meniť svet bez skúsenosti a neuvedomujú si súvislosti a následky z rozbitia medziľudských vzťahov.
Takto dávajú na známosť, že ich cesta do „histórie“ bude iba kopírovanie predchodcov, ktorí tiež chceli a dnes o nich nič nevieme. Ich spoločným menovateľom je, že ich poznanie je poznaním ničoho. Oni vedia všetko, majú vedomosti aj o tom, o čom nič nevedia. Tu možno použiť paralelu o charaktere a meteorite. Preto nech je tu apel pre ostatných hlavne voličov, aby boli v strehu, počúvali ... a nenaleteli.
Demokracia nemôže byť bezbrehá. Ak už tak jedine pevne spätá so zodpovednosťou, vytrvalosťou a poriadkom. Mala by sa upevňovať pracovná morálka a zároveň napomáhať vytvárať hrdosť k svojmu mestu. Kto iní ako oni by mali svojim správaním a konaním posilňovať seba ale hlavne obyvateľov k tak potrebnej hrdosti. Ak to nezvládnu, samospráva bude produkovať politikov na úkor štátnikov.
Každá doba ma svoje odlišnosti. Iné boli v roku 1990 a iné po komunálnych voľbách 2014. Ale obe doby majú rovnaké zápasy, ktoré vedú orgány mesta o morálnu očistu v meste, o ľudské prístupy konať (nie na úkor svojich cieľov), hľadať odpovede na najdôležitejšie otázky doby, ktoré kvária mesto. Oni musia alebo mali by na sebe pracovať v uvedomovaní si, že tieto hodnoty môžu napĺňať iba ľudia s víziou - štátnici.
Z týchto rebélii vyplýva ponaučenie. Ten kto chce meniť, musí byť slobodný a nie prelietavý, nesmie meniť názory podľa potreby a účelovosti. Politických prelietavcov máme dostatok ale charakterných vo svojom presvedčení je nedostatkový tovar. Tí, ktorí sa dostali funkciu vďaka strane alebo kandidovali ako nezávislí by mali byť verní svojim predvolebným sľubom a vzťahom a nie pri okamihu výhodnosti zradiť seba, zradiť kamarátov a tých, ktorí im verili.
Ak by títo dezorientovaní v zárodku „zrady“ zbavili sa výhod, ktoré získali na základe dôvery po voľbách, potom to môže byť aj hodnotené ako prejav ľútosti, ako prejav kajúcnictva nad svojim nezodpovedným konaním.
Tí ktorí zostanú verní svojim zásadám, zostanú verní svojmu charakteru, potom môžu byť príkladom ako ozdravovať verejný priestor od smradu, intríg a osobných záujmov.
Všetci títo „spasitelia“ a „rebelanti“ pred tým ako vstúpia do verejného priestoru nech si pripomínajú nadnesené slová používané v americkom politickom prostredí, že by sa mali zdôveriť svojimi plánmi Pánu Bohu. Ak sa nerozosmeje, môžu začať plniť svoje sny.