Ochrana pred zneuctením, urážkou a podnecovaním nenávisti  alebo slobodou slova? Máme slobodu, máme internet  a otázka znie, sme ešte slušní alebo internet mnohých z nás mení z anonymného homo sapiens na člena davového stáda plavočiace sa v mravnej stoke? Takto sa stráca potenciál diskusie, ktorá by mala byť motorom generovania rozvojových tém a námetov.

V súčasnosti tak ako úmerne vzrastá využívanie sociálnych sieti stráca sa slušnosť, diskusia a úcta jeden k druhému. Sebavedomie sa rozplýva a stávame sa členmi dobre organizovaného stáda bez názoru.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sa zaoberal výrokom, či prevádzkovatelia webových portálom majú niesť trestnú zodpovednosť pri zverejnení urážlivých a príspevkov užívateľov odporujúcim zvyklostiam a právnemu poriadku alebo musia vymazať urážlivé texty bez toho, aby boli postihovaní za zneužitie slobody slova.

Spor vznikol na estónskej web stránke Delfi za urážlivé komentáre užívateľov. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol v neprospech web stránky.

Meritom sporu bolo anonymní užívatelia, ktorí urážali prevádzkovateľa lodnej dopravy k miestnym ostrovom. Spoločnosť nechala trasu v zime prerážať ľadoborcom čím znemožnila ľuďom dopraviť sa na ostrovy autom po silnom ľade. Dopravná spoločnosť prevádzkujúca trajekty portál zažalovala. Estónske súdy jej dali za pravdu a  uložili portálu Delfi peňažnú pokutu.

Právny zástupca spravodajského webu sa u súdu obhajoval slobodou slova. Podľa sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva neodstránili prevádzkovatelia portálu urážlivé komentáre dostatočne rýchlo. Urobili tak až na žiadosť dopravnej spoločnosti šesť týždňov po zverejnenie článku, pod ktorým sa objavili. Proti rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva sa už nejde odvolať.

Vieme ako tragédia v redakcii Charlie Hebdo dopadla, vieme ako dánsky týždenník Jyllands-Posten bol zdrojom verejnej diskusie, ktorá bola na hranici únosnosti. Nebola sloboda zo strany redakcií zasahovaním do slobody druhého, v tomto prípade prekročením náboženskej slobody?

Aj tu platí zákon akcie a reakcie

Čím slová diskutujúceho v anonymite sú silné, ostré, urážajúce, dehonestujúce, zraňujúce, bezvýchodiskové o to silnejšia je reakcia smerujúca k odhaľovaniu ľudskej zloby. Je to slovný súboj, ktorý je na míle vzdialený slobode slova.

Skúsenosti generujú autocenzúru a výchova slobodu slova. Sloboda v anonymite by mala znamenať  zodpovednosť, nie oslobodenie od zodpovednosti. Tu musí platiť elementárna slušnosť a rešpekt človeka k človeku. Autor by mal premýšľať, čo povie, čo napíše a aké to môžu mať dôsledky alebo či nezasahuje do súkromia druhých aj keď sa jedná iba o slobodu slova.

Slobodne sa vyjadrovať na anonymných sociálnych sieťach nie je výhodou slobody, je zárukou slobody, kde sa rešpektuje princíp zodpovednosti.

Zostáva nezmazateľnou hlúposťou prameniacu z bezbrehej slobody potláčať výchovu v zodpovednosti. Vo väčšine zabúdame na hodnoty včera zásadné a nespochybniteľné. Nehrozí z našej neomylnosti odstrihnutie sa od historickej pamäti? Ak áno, čo nám zostane, kde sa dostaneme?

Sloboda slova nie je iba o slove. Na internete slovo a idea napomáhajú radikalizovať spoločnosť, ktoré rozhýbavajú nemysliaci dav. Takto sa internet stáva nebezpečnou cielenou zbraňou namierenú proti postupnému ak nie k rozdrobovaniu európskej civilizácii tak napomáha k zmene charakteru EÚ a jej štátov.