V poslednom období sa zmnožuje kritika smerujúca na schody od mesta ku OD Billa, ktoré boli ale už nie sú osvetlené. Mesto o tom vie a pri každej príležitosť to vlastníkovi OD Billa pripomienkuje. Mesto nemôže financovať cudzí majetok, nemôže  namontovať  požadované osvetlenie, leda iba za úhradu ak by Billa si objednala od mesta inštaláciu. Nový riaditeľ OD Billa Slovensko dal pri svojej návšteve v Čadci prísľub, že sa príde k náprave. Do dnešného dňa sa tak nestalo.

Horlivým kritikom treba pripomínať, že dvakrát merať a raz strihať, aby sme zbytočne nenapínali svaly voči mestu. 

Obdobne sú prípady, keď mesto nemôže investovať do cudzieho majetku, ak sa jedná o zimnú údržbu a cesty patria NDS, SSC alebo VUC-ke. Taktiež vznikajú problémy z rôznosti vlastníctva napríklad pri kosení alebo čistení chodníkov.

V živote samospráv nastávajú aj iné prípady financovania. Napríklad v roku 2004 mesto prevzalo zo zákona školy a školské zariadenia s vysokou investičnou poddimenzovanosťou (zateplenie, okná, jedálne, ...). Je za to kritizované, pretože, dôvod je jednoduchý. Mesto je limitované financiami tak ako rodinný rozpočet nie je z gumy. Iba krok za krokom môže rekonštruovať a modernizovať školy. Nie jeden kritik to nevníma a svojou kritikou urobí viac zla ako dobra. Obdobne je to s cestami. Napríklad ŽASK, ktorí pri svojom vzniku dostal do vienka cesty v kraji. Na opravu všetkých by potrebovalo 300 mio €, ktoré nemá.

Môže nastať aj iný prípad. Keď niečo funguje a my v horlivosti zrušíme to iba preto, že chceme za každú cenu šetriť. To sa stalo na ZŠ Žarec v období 2006 - 2010. Zrušila sa kuchyňu, obedy sa dovážali z druhého konca mesta. Kritika rodičov aj učiteľov viedla k tomu, že mesto začalo zrušenú kuchyňu znovu dávať do pôvodného stavu. Takto sa kuchyňa na Žarci zbytočne predražila.

Pred každou kritikou treba mať jasno, prečo je to tak. Ak je kritika konštruktívna, môže to samosprávu posunúť ďalej a zároveň obyvatelia sú vťahovaní do vecí verejných. Na to je potrebný dar ochoty spolupráce a miera tolerancie.