Počiatky orchestra

Prvý podnet pre oživenie kultúry bola aktivita vtedajších pracovníkov pohybujúcich sa v kultúre v meste M.Ďuricu, R.Geráta, P.Kužmu a V.Didiho, ktorí predložili vtedajšiemu ministrovi kultúry I.Hudecovi svoju predstavu rozvoja kultúry v meste a požiadali podľa možnosti o jeho podporu.

Argumentom bolo, že mesto má dve ZUŠ s celkovým počtom  1300 žiakov. Bolo by vzorové, keby učitelia vyučujúci na ZUŠ v rámci KKO by koncertovali a boli by príkladom pre svojich žiakov. Minister prijal koncepciu rozvoja, ktorá bola rozpracovaná na podmienky Slovenska.

Ako súčasť aktivity pre kultúru v meste sa podarilo okrem iného zadovážiť budovu po bývalej Obchodnej akadémii na Moyzesovej ulici ako dôstojné miesto pre Kysucké múzeum. Najväčšiu zásluhu na vznik KKO mal vtedajší minister kultúry Ivan Hudec. Bol to on, ktorý vnímal vznikajúci KKO ako jeden z pilierov tvoriaceho sa hudobného kabinetu v rámci Kysuckého kultúrneho centra. Autorita ministra sa pričinila aj o profilovanie terajšieho hudobného charakteru KKO, čo nebolo v jeho začiatkoch bezproblémové.

Vo verejnosti nie všetkým je známe, že v čase vznikajúceho KKO bol istý čas bez práce vtedy začínajúci terajší dirigent. Legálne ale potichu v rámci možnosti vtedajšieho centra bol zamestnaný. Tam sa zrodilo pevné puto K.Kevického ku KKO, mestu. Spolu s organizačným vedúcim P.Bytčánkom a huslistom A.Pohančenikom tvorili základ neskorších úspechov KKO.

Po voľbách v roku 1998 minister kultúry SR M.Kňažko horúcou ihlou zlikvidoval centrá. KKO stratilo zriaďovateľa, bolo bez dotácie na činnosť a hrozilo mu zánik. Bolo to znovu mesto Čadca, ktoré vzalo orchester pod svoje krídla. KKO sa stalo ďalším súborom, ktorý úspešne do dnes pôsobí v Dome kultúry.

Slová oceneného čestného občana mesta burcovali

Pri príležitosti 20.výročia KKO bolo za mimoriadne zásluhy na rozvoji kultúrneho a spoločenského rozvoja mesta Čadca a šírenie jeho dobrého mena udelené na návrh primátora čestné občianstvo mesta Čadce talianskemu dirigentovi E.Volpemu. Príhovor Enrica Volpeho bol primeraný významu.

V závere príhovoru sa citlivo zmienil k tragickej udalosti v Paríži, ktorá sa odohrala nad ránom v deň koncertu. Povedal: „ Pre mňa je dnešný deň veľmi šťastný tu v Čadci ale na druhej strane veľmi smutný z toho čo sa stalo dnes v Paríži. V toto ráno v priebehu skúšky som napísal pár myšlienok.Vibrácie vzduchu sú ako hlas boží, ktorí sa prihovára k človeku. Hudba je  jazykom Boha. My muzikanti sme najbližšie k Bohu, pretože  rozumieme hudbe jazyka. Práve preto sme muzikanti. Ak to nepochopíme,  tak sme nikým. V mene hudby prajem mier celému svetu. “ Burcujúce slova hodné čestného občana mesta.

Vzácna solidarita súborov

Umelecké súbory pracujúce v Dome kultúry znovu dali o sebe vedieť spôsobom pre ne typické. V rôznosti každý sám gratulovali oslávencovi, dvadsaťročnému KKO. Bol to  prejav úžasnej solidarity súborov ktoré v sebe nesú vzájomný rešpekt, úctu a vedomie, že sú súčasťou mesta a jeho kultúry. Každý svojou gratuláciou prispel k nevšednému zážitku.

Už po koľký krát v úprimnej úcte k hodnotám, ktorí pracujú pre rozvoj kultúry v meste v sebe nosia hrdosť a vďaku, ktorú verejne prejavujú.Koncert oslavy 20, výročia KKO a ocenených bol výrazom odbornosti, skúsenosti a vyzretosti pracovníkov Domu kultúry a oddelenia kultúry MsÚ. Stáli návštevníci takýchto a podobných TOP podujatí už ani neverili, že ešte niečo môže dramaturgia na koncertoch originálne vymyslieť. A stalo sa. Večer oslavy posunuli do ešte väčšej kvality. Vďaka všetkým, ktorí sa na konečnom úspechu pričinili.  

Doterajší nositelia čestného občianstva mesta

Pre úplnosť po roku 1989 dostali ocenenie 11 nositelia -  Eugen A.Cernan, Carlo Vender, Mons. Ján Chryzostom Korec, Prof., PaedDr. MgA. et Mgr. Vojtech Didi, JUDr. Anton Blaha, Michał Staśkiewicz, Doc., Mgr. art. Pavol Procházka, Karol Kállay, Mgr. Amália Kužmová a Mgr. Pavol Kužma a Ing. Jozef Markulják.