(o kampani pre voľby 2016)
Voľby sú pre voličov možnosťou, ale aj právom prejaviť osobnú občiansku zodpovednosť. Svojim hlasom sa podieľajú na vytvorení novej politickej mapy Slovenska na 4 roky. Čím viac sa proklamuje ich dôležitosť, tým väčšmi je obava o ich účasť. Dôvod je prozaický. Voľby nie sú o programoch a víziách, ale o politických intrigách s kým proti niekomu.
V tomto prípade prím hrajú mimovládne organizácie, ktoré sa snažia zvýšiť účasť na voľbách. Táto aktivita v sebe skrýva morálny apel, ale je to skutočne tak?
Každá pomoc dostať voliča k urne zdôrazňuje, že je vedená nezávislé a nestranícky. Ak volič uverí, stále mu vychádza to isté. Nestranícky boj je vlastne vždy bojom proti Ficovi. Takýto politické marketing možno prirovnať jednej fabriky za Uralom, ktorá vyrábala šijacie mašiny. Doma z donesených dielov sa podarilo vždy zložiť guľomet a na Slovensku zase zo zlepenca vždy rozpad vlády.
Za úspech sa počíta aj pár percent o ktorého ho dostanú. Potom ani neprekvapuje, že údajný spontánny štrajk učiteľov iba o 400 mio mal aj politický rozmer. Zúčastnilo sa ho ani nie 10 % všetkých učiteľov.
Súčasný trend pre pravicu, hlavne jej neolibrálnu odnož je usmerňovanie myslenia a konania „správnym“ smerom. Už Orwell napísal, že príde čas, keď nebude možné myslieť ináč ako vždy „správne“, jednostranne s klapkami na očiach, čo v konečnom dôsledku je vlastne pomalé vytváranie stáda ľudí.
Voľby 2016 sú obohatené volebnými hrami. To sa týka aj prezidentskej web stránky verejnaobjednavka.sk už nehovoriac o hrách hrameovela.sk a siklucovy.sk Čo si myslieť o hre Hráme o veľa, keď používa sa sled slov „všadeprítomnej apatii, znechuteniu a rezignácii“, čím premyslene sa podsúvajú voličom cielené emócie, ktoré skryte vyvolávajú averziu voči Ficovi. Je zaujímavé, že pred voľbami mediálne sa za dobro aktivizujú stále tí istí nadšenci, ktorí vyznávajú pravicové hodnoty. Tu môžeme iba vykríknuť, Bože, daj im silu, aby žili v pokore a láske k druhému.
Nemať rád SMER-SD, nemať rád Fica, nemať rád sociálne balíky, nemať rád solidaritu je dovolené. Každý, ktorí presviedča by mal mať aspoň štipku slušnosti a jasne povedať na koho strane stojí. To nie je prejavom slabosti ale charakteru. Títo experti by mali si vziať príklad od jedného mobilného operátora, aby hrali fér. Ešte veľa vody bude musieť pretiecť dolu Váhom, aby sa vo voľbách sa diskutovalo o víziách a programoch a nie hľadali špekulácie a intrigy zlepovať zlepencov.
Každý si praje byť nezávislý. Neuvedomuje si, že jeho nezávislosť je až vždy v prvom rade závislá na niečom a niekom. Pozornému čitateľovi neujde jeden detail. Prečo pravicové strany nevyzývajú svojich voličov prinajmenšom takou silou a šírkou záberu ako dobíjajú Fica?
Pokiaľ voľby nebudú súbojom vízii a programov ale iba o tvárach, o rétorickej vyspelosti a nenávisti voči druhému, potiaľ sa nepohneme z miesta zvlášť v čase hroziaceho rozpadu schengenu nehovoriac EÚ.