Preambula ústavy EÚ

Európa, vlastne EÚ absentovalo na kresťanstvo pri tvorbe preambule európskej ústavy. Na rozdiel od slovenskej ústavy v preambule EÚ nie je zmienka o kresťanstve, ktoré dalo zrod európskej civilizácii. Buďme hrdí, že naša ústava sa odvoláva na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy    

V diskusii o preambule európskej ústavy sa prejavili dva protiklady. V otázke zmienky o Bohu v ústave a v otázke zmienky o kresťanských koreňoch. „Majitelia“ Európy hovoria, že kresťania môžu byť spokojní, lebo v článku 52 ústavy sú zaručené inštitucionálne práva cirkví. To znamená, že v živote kresťanov žijúcich v Európy nachádza miesto politicky kompromis, kým v priestore základov Európy nie je pre ne žiadne miesto. Zo strany EÚ je to zdôvodnenie povrchné. Pritom kresťanské korene Európy sú historicky dotvorené a nemôžu sa brať ako atak na iných, ktorí nie sú kresťania. A propo, bojíme sa moslimov, ale skutočnou hrozbou pre EÚ je cynizmus inštitucionalizovanej sekularizovanej spoločnosti, ktorá popiera vlastné základy.  

Sekularizácia Európy

V Európe sa presadzuje vedomá sekularizácia, ktorá cieľavedomé vytláča kresťanstvo z každodenného života. Slovensko nie je imúnne voči modernizmu, ktorého prejavom sú ľudia ale aj politici, ktorí sa začínajú hanbiť za Boha. Je nepochopiteľné, že v súčasnosti sa za modernú konzervatívnu stranu považuje (považovalo) aj taká, ktorá sa hanbi za Boha, alebo jemnejšie povedané vôbec ho nespomína.

Čoraz viac sa na cirkev nadáva, obviňuje, ohovára, pľuje, útočí. Nech je posilou Kristus Pán, ktorý premohol smrť a vždy po Veľkom piatku príde Veľkonočná nedeľa a ta je nádejou aj pre EÚ.

Kresťanstvu nemožno uprieť, že cirkev bola prenasledovaná aj hrdelne, prežila svojich likvidátorov ako boli Hitler, Stalin a bude aj na pohrebe dnešných globalizátorov, ktorí vedome sa snažia odstrániť kresťanstvo zo života. 

Sekularizácia je cesta pre liberalizáciu spoločnosti

Tí, ktorí sa tešia, že sekularizácia spôsobí zánik kresťanstva sú na omyle. Veria, že Európa bude konečne bez Boha, bude svetová a porovnateľná  so životom aj na galaxiách, ale bez viery. Chcú, aby ľudia neverili v nič. Potom „oslobodená“ Európa bez Boha  bude žiť životom ale s duchovnou tmou a chaosom. Zabúda sa na axiómu, že bez viery nemôže vzniknúť žiadna civilizácia, ani európska, stále platí a bude platiť.

Každý nesieme svoj kríž života

Čelíme problémom v živote, vo vzťahoch, v práci. Spoločne zdieľame obavy z neradostného vývoja súčasného sveta  a právom sa obávame, že s hordami barbarov nie iba pred bránami Európy, ale už i vo vnútri Európy nebude Európa tým, čím bývala. A už vôbec nie tým, akým by sme ju chceli mať. Kde sú medové slová našich (terajších) politikov, ktorí nás vábili do EÚ.

Máme však istotu, istotu akú mala Panna Mária pred dvoma tisícročiami. Záleží len na nás, či sa vrátime k svojej viere, ku ktorej sa podľa poslednej štatistiky ku kresťanstvu na Slovensku hlási sa 76% populácie.

Boh otvára nebo všetkým, vchádza iba ten, kto chce

Pritom veriť v Boha nikto nemusí, ale môže. Otázka znie, ako ten kto verí dáva svojim činom a slovám vážnosť a presvedčivosť? Treba sa vrátiť na cestu obety. Ona nemôže byť predmetom handlu. Obeta nemôže byť vyžadovaná, obeta je alebo nie je. Žiadna stredná cesta neexituje. Každý si musí nájsť svoju cestu k nej, musí ju sám podstúpiť. Ak vytrvá, potom má právo brať úžitok z obety.

Historická skúsenosť velí hamovať

Ukazuje sa, k akým absurditám dospeje človek, keď vylúči Boha zo svojich rozhodnutí a svojho jednania. Každodenný život nás presviedča, že nie je jednoduché vytvoriť spoločnosť založenú na dobru a spravodlivosti. Ľudská bytosť je slobodným tvorom a jej sloboda zostáva krehká. Preto musíme svoju slobodu stále znovu a znovu zameriavať k dobru.