V utorok 28.10.2008 sa na Základnej školy J.A.Komenského uskutočnilo stretnutie rodičov žiakov a zamestnancov školy, za prítomnosti primátora. Jediným bodom bola výstavba telocvične. Je paradoxom, že práve v súčasnosti Základná škola J.A.Komenského je najmodernejšou školou v meste, ale nemá telocvičňu.
Už dlhých 11 rokov nie je v silách mesta dostavať telocvičňu. Nepodarilo sa to za primátorovania Ing.J.Pohančeníka, a hlavne od 1998, kedy primátorkou bola RNDr.A.Malíková a sa zmnožovali sľuby, že telocvičňa bude dostavaná, ale všetky sľuby sa strácali ako miznúci letný sneh.
Problémom je, že telocvičňa je stále evidovaná v režime komplexnej bytovej výstavby (známa ako KBV). Primátor Ing.J.Vražel dal na stretnutí verejný prísľub, že v okamihu keď vláda schváli prehodnotenie režimu telocvične, okamžite Ministerstvo školstva uvoľní požadované finančné prostriedky. Dnes sa nedá presne stanoviť termín, kedy sa tak stane.
Jediný reálny návrh na okamžité stavanie navrhol poslanec zastupiteľstva, prítomný na stretnutí ing.Milan Gura. Navrhol aby sa každý rok využil zostatok z podielových daní počnúc rokom 2009 určených na školstvo.
Škola bez telocvične nie je školou, je iba polovičnou školou. Chýbajúca telocvičňa je trvalým „pomníkom“ našej ľahostajnosti proti tým, ktorí žiadajú iba to čo káže zdravý rozum, mať SVOJU telocvičňu.
Áno, neuveriteľných 11 rokov stále sa kompetentní počúvajú, že telocvičňa bude, ale horúci zemiak si prehadzujú vo vedení mesta ..... .. a žiaci stále cvičia na chodbách školy. Ešte že projektanti boli tak prezieraví, že veľkoryso projektovali veľké chodby, čo s nad sazkou možno prirovnať k školskému „praveku“.
Pritom škola je významným zdrojom vzdelávania a spolu s rodičmi aj výchovy. Mať k dispozícii SVOJU telocvičňu nie je cieľom, ale prostriedkom ako prebudiť v deťoch záujem o trvalé pohybové návyky. Práve návyk pre pohybové a športové aktivity je možnosťou dať mládeži inú zmyselnejšiu alternatívu, ako je bezobsahová ponuka prijímania a infikovania nežiaducich spoločenských javov (drogy, alkohol, kriminalita, hracie automaty, sex, .... ) .... až sa mi marí pre očami, že aj našou pasivitou, ľahostajnosťou a nedôslednosťou napomáhame nepriamo podporovať podprahové aktivity mladistvých v našom meste.
Práve cez pohybové aktivity sa môžu absorbovať energiu voľného času, čím sa výrazne znižuje kriminalita mládeže. Aj EÚ vo svojich materiáloch považujú šport ako generátor ľudských hodnôt. Vo svojej jedinečnosti pestuje sa úcta k druhým, vychováva k tolerancii, férovosti, zmyslu pre pravidlá, k schopnosti nielen víťaziť, ale aj prijímať prehry. A to sú veľmi presvedčivé slová, že sa oddá „bojovať“, aby škola nie iba vzdelávala, ale aj vychovávala.
Pre úplnosť treba povedať, že výstavba telocvične je stále v režime výstavby KBV t.j. komplexnej bytovej výstavby, ktorá bola „motorom“ výstavby pred rokom 1989. Tieto stavby nie je možné financovať zo zdrojov Ministerstva školstva SR, ani z fondov EÚ. Preto úlohou dňa má byť, vlastne od roku 1997 malo byť, aby mesto iniciovalo pre kvalifikovanie režimu stavby. Potom je možné, aby MŠ SR tak ako to verejne prisľúbil na stretnutí s rodičmi primátor (28.10.2008), že peniaze sú a ihneď ako sa to stane, začne sa stavať. Hurááááááááá ......
Na spomínam stretnutí s rodičmi v diskusii okrem bezmocnosti rodičov a nič nehovoriacich slovách poslancov, jedine prítomný poslanec zastupiteľstva a súčasne člen Školskej rady Ing.Milan Gura navrhol reálne riešenie v čase, ak nebudú k dispozícii finančné prostriedky z MŠ SR. Vyzval primátora, aby sa telocvičňa financovala z podielových daní, ktoré mesto každoročne dostáva od štátu účelovo na školstvo v meste.
V roku 2007 z podielových daní pre školstvo zostalo mestu voľných 16 mio Sk, a v roku 2008 to bolo 14 mio Sk. Podľa poslanca M.Guru voľné zdroje by mali znovu smerovať znovu do školstva a v tomto prípade by sa konečne začala výstavba telocvične. Preto v rozpočte pre rok 2009 bude požadovať, aby plánované voľné zdroje v roku 2009 sa účelovo viazali na telocvičňu, s tým že by sa začalo stavať v polovičke roku. Ak by sa splnil prísľub, že vláda schváli zmenu režimu, MŠ SR uvoľní peniaze, tak v roku 2010 sa vynaložené finančné prostriedky prefinancujú a bude sa pokračovať vo výstavbe už s peňazí MŠ SR. Ak by proklamované finančné prostriedky primátorom neprišli, v ďalšom roku 2010 sa bude výstavba financovať zase z voľných zdrojov pochádzajúcich z podielových daní. Rozhodujúce, že sa bude stavať a sen o telocvični sa bude meniť na skutočnosť. Hurááááááááá ......
V navrhovanom riešení navrhnuté Ing.M.Gurom sa budú prelínať tri prebiehajúce procesy, ktorých spojenie môže priniesť želateľný výsledok.
- Po prvé: návrh ing.M.Guru, že stavba sa začne financovať okamžite stavať z voľných zdrojov podielových daní
- Po druhé: informácia primátora, že mesto má v rozpočte vyčlenené v investičnom rezervnom fonde finančné prostriedky na tie akcie, ktoré budú schválené a financované z fondov
- Po tretie: verejný prísľub primátora, že ak stavba sa dostane z režimu KBV, minister školstva peniaze pošle a začne sa stavať.
Rozum v tom prípade káže, nečakajme, začnime stavať a obrazne povedané, telocvičňa môže byť „pozlátená“. Hurááááááááá ......
Moje zvolanie ...... vydržte, smeruje pre tých, na ktorých leží najväčšia tiaž, na učiteľskom zbore a traumatizujúcich rodičoch tejto tak ťažko skúšanej školy.
Prajem si, aby súčasné nadšenie aké vládne v učiteľskom zbore a medzi rodičmi žiakov bolo neutíchajúcim motorom pre všetkých, ktorým výstavba telocvične leží na srdci. Zároveň si prajem, aby to čo odznelo v sľuboch na stretnutí nezostalo iba pri sľuboch. Lebo až po splnením sľubov budeme vedieť, či to bolo iba o mlátení ....., alebo bolo to o skutočnej ochote pomôcť škole a sídlisku.