(Opozícia žiada povinné exkurzie do koncentračného tábora)
Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života napísal L. Novomestský. Nech táto krátka ale čo do obsahu pravdivá informácia nech sa stále opakuje. Nech si zverstvo, ktoré nám zanechala vojna si stále pripomíname. Nech osnovy v školách nezabúdajú na II. svetovú vojnu.
Opozícia v NR SR žiada vládu
aby do učebného plánu stredoškolákov zaradila povinnú návštevu koncentračného tábora Osvienčim Brezinka (Auschwitz-Birkebau), aby na túto aktivitu vyčlenila finančné prostriedky. Túto iniciatívu predniesol poslanec Z.Simon 21.4.2016.
Poslanecká požiadavka ma svoju vypovedaciu hodnotu, ale v sebe nesie aj politický podtón. V tejto historickej téme by sme mali konať bez politického alebo iného zafarbenia, aby každý v rôznosti vytváral jednotný názor a postoj na hrôzy fašizmu.
Iniciatíva by mala mať dosah na terajších študentov stredných škôl
ktorí sa narodili v roku 2000 a starších. Čo oni vedia o novodobej histórii ? Vedia čo bol fašizmus, v čom bol a je nebezpečný ? Od tohto poznania v čase by sa malo všetko odvíjať a nie iba od vstupu Kotlebovcov do parlamentu. A propo nie je to dôkaz o (chaotickom) nesystémovom postoji k histórii?
Návšteva nepripravených študentov v Osvienčime
neposunie ich vedomosti k pochopeniu skutočnej podstaty problému. Bude to iba ďalší školský výlet. Cestou si kúpia suvenír alebo poľskú parenicu ... škola si urobí čiarku a život pôjde ďalej.
Kto je vinný?
Škola alebo rodina? Nie je chyba v nás dospelých? Mnohokrát možno iba slovami a nie činmi sme sa „snažili“ pomáhať tak, aby dedičstvo hrdinov druhej svetovej vojny bolo pre mladých naďalej tabu. Prečo na Slovensku sa nevedie trvalo prepracovaná osvetová a výchovno - vzdelávacia ofenzíva, aby vlastenectvo sa vnímalo ako hlboký emotívny vzťah ku Slovensku, k dedičstvu a histórii ale aj k slovenskému jazyku. Jedna návšteva Osvienčimu nevyvolá v nás vlastenectvo.
Mladá generácie je nasiaknutá vedomostne modernými technológiami. Pohľad na ich svet je jednostranne korigovaný digitalizáciou svojho virtuálneho videnia sveta. Súčasne trpí naprostou stratou záujmu o históriu.
Bez rozpakov vie mladá generácia určiť súradnice Osvienčimu bez súvislosti a obsahu, ovláda zloženie Red Bulu alebo vie detaily o pilulke proti počatiu ale novodobé dejiny ako keby pre ňu neexistovali. Nie je pes zakopaný v našej pohodlnosti, bezstarostnosti a blahobyte? Aj keď zdanlivo zatiaľ žijeme v domnení, že nás sa to netýka, treba si uvedomiť, že o slobodu musíme stále bojovať, chrániť ju, lebo ona neprichádza sama od seba.
Poznávajme to čo máme doma
Prečo nechceme čerpať vedomostnú históriu z toho čo máme doma? Je pravda, že nemali sme koncentráky, ale máme vypálené obce, čo ma tiež svoju vypovedaciu hodnotu. História národa sa nemá vyučovať v cudzine, nech je nám odkaz Osvienčimu akokoľvek blízky.
Na Slovensku za okupácie bolo vypálených 102 obcí. Počas fašistických represálií zahynulo na Slovensku viac ako 5300 civilistov. Pripomínajme si fašistickú krutovládu účinnou postupnou a primeranou osvetou, pre rôzne vekové skupiny, vzdelávaním a návštevou pamätných miest doma. Potom môžeme ísť vedomostne pripravení do Osvienčimu, Mathausenu alebo Dachau a bude to mať zmysel.
Pre svet je mier to isté ako pre človeka zdravie
• Priznajme si, že bez zapálenia a bez znalosti nemožno poznávať dejiny v súvislostiach, ale ani hrdinstvá, ktoré museli priniesť vojaci Červenej armády svojou smrťou aby sme MY žili v mieri. To nie je fráza, to je podstata života.
• Nech starším je pripomenutie, akí sme boli „otrávení“ neustálou propagandou o mieri pred rokom 1989. Vtedy sme nechápali, dnes vieme, že to bol náš omyl. Nezabúdajme, že pre svet je mier to isté ako pre človeka zdravie.
• Stále platí zásada, že to čo máme doma treba hľadať v dejinných súvislostiach. Možno práve dnešná turbulentná doba by nás mala zomknúť, aby sme sa v európskom priestore nerozplynuli ako cukor v káve.
• Ak sme nepochopili význam histórie pre dnešok, porozmýšľajme čo by bolo keby Hitler sa dostal do Moskvy? Kde by sme boli dnes, keby sa boli realizovali pripravené likvidačné scenáre Slovanov? Znovu sme pri vlastenectve. Vlastenectvo nie je prežitok, vlastenectvo je najušľachtilejší cit, ktorí sme dostali v materinskom mlieku. Potom iba na každom z nás záleží, čo v nás z tohto citu zostane.
Pomníky ľudských tragédii na Slovensku
Na Slovensku sme mali úplne vyhladené alebo vypálené obce • Cimenná (okres Bánovce nad Bebravou) • Kalište (okres Banská Bystrica) • Kľak (okres Žarnovica) • Korunková (okres Stropkov) • Ostrý Grúň (okres Žarnovica) • Tokajík (okres Stropkov) •
Prečo v týchto obciach nie sú vybudované obecné múzea s modernou audio-video technikou, ktorá bude bližšia a zaujímavejšia pre študentov? Prečo sa nepoučíme v zahraničí ako sa tam robí účinná osveta?
V čom by mal byť odkaz 2.svetovej vojny?
Nezabudnúť, že sa niečo stalo, že to niečo chcelo nás vymazať z učebníc ako národ, že to niečo nám vygenerovalo dejinné procesy, ktoré nemali by zapadnúť do zabudnutia.
Nech prechovávame úctu k tým, ktorí u nás položili svoje životy. Poučme sa ako občania z krajín bývalého Sovietskeho zväzu majú vzťah k vlastenectvu, ktoré je príkladom najvyššej lojality k svojej vlasti. Preto ani neprekvapuje, že aj dnes po 71 rokoch smeruje zájazdy turistov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu na Slavín pokloniť sa padlým sovietskym vojakom. Pritom mnohí z nich stále ešte hľadajú hroby svojich blízkych.Pre nás nech je to príkladom morálnej prevahy Rusov nad Západom. Nech nápis v obradnej sieni na Slavíne nestratí svoju aktuálnosť
Za hrdosť človeka,
za život ľudstva súci,
za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili ...
Nepochopenie textu, každé zahmlievanie dejín, snahy o vykladanie dejín „po novom“, nepochopenie zmýšľania mladých „modernizáciou“ ich životných postojov oslabuje naše národné aktivity a deštruuje vzťah k vlastenectvu. Sme polepšiteľní?
Koncepcia vlády zamerané proti extrémizmu
Pre úplnosť treba pripomenúť, že vláda prijala koncepciu proti extrémizmu. Je to dobre predsavzatie na začiatok ale omnoho dôležitejšie by malo byť v tomto úsilí vydržať a nepoľaviť.
V úvode sa píše „ Vláda použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie. Vláda tiež zvýši pozornosť v oblasti zabezpečenia výučby smerujúce k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie, zabezpečí posilnenie občianskej výchovy proti extrémizmu a totálnym režimom, posilni hodnotové vzdelávanie u žiakov a ich vedenie k ideálom slobody, ľudskosti a uvedomelého občianstva. “