Mesiac jún mal byť mesiacom skludnenia sa pred dovolenkou. Či bol nech si každý sám  zodpovie. Skon misionárky rukami vrahov v ďalekom Sudane, Brexit a vznik nového ľudského druhu homo bruxellarum, nejednotnosť pri sankciách voči Rusku, celospoločenské tápanie pri osadzovaní sochy a pamätnej tabúl predstaviteľom z pred roku 1989, sporné utajované dohody, ticho banky k porušeniu bankového tajomstva alebo stavba sporného minaretu je aj na malé Slovensko akosi veľa.

  Nezabúdajme, že v nezmyselných vojnách nezomierajú iba vojaci. Slovenská misionárka Misijnej kongregácie Služobníc Ducha Svätého, lekárka V.T.Racková celý život pomáhala druhým ľuďom, nakoniec zomrela rukou vojaka, človeka a vraha. Traja vojaci z armádnej jednotky Joint Operation Unit v Južnom Sudáne streľbou ukončili jej život.

A propo, vieme o slovenských vojakoch, ktorí padli na zahraničných misiách všetko. Média sa predbiehajú v zaručených informáciách o detailoch ich skonu, čo na to rodina, susedia ale o tejto duchom silnej žene misionárke sa dozvedáme iba v strohých správach. Hovoríme, že sme všetci rovní ale v súčasnosti ten kto je ideologicky a duchovne na správnej strane, je v centre „mienkotvorných“ médií.  Česť jej pamiatke. 

  Zamýšľame sa nad referendom, že za vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ zvíťazili priaznivci Brexitu pomerom 51,9% (17,4 mio voličov) ku 48,1% (16,1 mio). Volebná účasť bola 72,2 %.  

Nie je to prehra iba EÚ, je to prehra súčasnej politické elity Junkerovcov, Schulzovcov, Tuskovcov. Po euro voľbách sľuby, sľuby, sľuby ... a výsledok po Brexite, predsavzatia a znovu sľuby, sľuby ... ? Štvrtok 23.6.2016 znamenal pre EÚ dňom zlomu. Ak niekto vyhral, je to Veľká Británia, ktorá upriamila EÚ, aby si uvedomila, že cesta po ktorej EÚ kráča vďaka „krutej“ centralizácii s veľkým demokratickým deficitom inštitúcii, neprimeranou reguláciou, byrokraciou je cestou do pekiel. Kľúčové zostáva, či ma v súčasnosti EÚ dostatok síl sa vnútorne zmeniť, priblížiť sa k ľuďom a nie ignorovať a zamlčovať pomalú neviditeľnú nechcenú výstavbu Spojených štátov európskych. ME vo futbale nech sú príkladom, ako všetky národné tímy oduševnene spievali svoju národnú hymnu a nie  Beethovenovu deviatu Osudovú.

Nech sa dívame na Brexit z rôznych uhlov pohľadu, je to víťazstvo ľudí, ktorí chcú žiť v Európe národov. Nech sa elity EÚ vymania z obojku blúznenia, že nemôžu kázať piť vodu a oni pijú víno.   

  Zaznamenali sme, že francúzsky Senát schválil rezolúciu vyzývajúci vládu, aby zrušila ekonomické sankcie  voči Rusku. Je to znak, že narastá frustrácia firiem po celej Európe z toho, že nemôžu robiť obchod ako zvyčajne, napísala tlačová agentúra AP. Rezolúciu „o postupnom a čiastkovom“ rušení sankcií schválili senátori pomerom hlasov 302 ku 16, napriek nesúhlasu francúzskej socialistickej vlády.

  Všimli sme si a pripomíname, že nedávno bola verejnosť vtiahnutá do káuz pri pomaľovaní sochy V.Bilaka a incidente pri pamätnej doske J.Pješčaka vo Veľkom Lipníku. Ak máme slobodu a demokraciu, ľudia si prajú mať sochu alebo tabuľa na verejnom mieste v obci so súhlasom zastupiteľstva, tak nie je možné im to zakázať, leda ak to právna norma zakazuje. Ak nám to vadí, potom je na legislatíve nech koná !!! Veľa otázok na ktoré by mali byť zodpovedané kompetentnými.

Ak opomenieme či sa to môže alebo nie, či je to správne treba sa zamyslieť (lebo o tom bolo ticho), že aktivista ktorý konal proti pamätnej tabuli vyvolal pobúrenie. Na tričku mal zobrazený štátny znak SR v kosoštvorci, čo silno pripomína niečo úplne iné a nanajvýš sporné.

Je pozoruhodné, že média vo svojej „objektivite“ pozabudli na tento detail. Podľa § 3 zákona č. 63/93 Z.z. o štátnych symboloch SR platí, že: „ …Všetky fyzické a právnické osoby môžu používať štátny znak vždy len takým spôsobom, aby jeho použitie bolo dôstojné a zodpovedajúce jeho postaveniu ako štátneho symbolu. “

Vzhľadom na neprehliadnuteľnosť tohto symbolu pri čine možno konštatovať, že cieľom nebol len protest proti pamätnej tabuli pre J. Pješčaka, ale aj vyjadrenie postoja voči štátnemu znaku SR, hoci ten nie je komunistickým symbolom.

http://www.noveslovo.sk/c/Polievanie_a_nicenie_pamatnikov_hrozi_obciansky_konflikt

  Zamýšľame sa čo Európe v tomto roku prinesú dve sporné dohody. Dohoda o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)  sa odkláňa od žiaducej multipolarizácie a prispieva k obnove svetovej bipolarity. S takmer  zhodnými teritoriálnymi, ideologickými, ekonomickými  a vojensko-politickými centrami Východu a Západu. Nejde v nej len o voľný obchod, ale aj právne možnosti oligarchov - investorov, ako si vytvoriť silnejšie právne postavenie a ako vplývať na rozhodovacie procesy v štátoch.

Dohoda o obchode so službami (TISA) je najutajovanejšia  dohoda prekračujúci rámec Svetovej obchodnej organizácie  bez účasti členov BRICS. Tu sa formuje USA, EÚ a Austrália voči potenciálu „svedomitých“. Dohoda smeruje k likvidácii suverénnych štátov. Podľa dohody bude môcť korporácie zamestnávať  dočasne aj zamestnancov z Číny alebo iných štátov. Takto sa ohrozia podmienky a práva európskych zamestnancov. Dohoda umožňuje v tajných negáciách dereguláciu všeobecných  zdravotníckych  služieb, dodávok vody  a energii, vzdelávania, finančného sektoru a ďalších služieb v Európe. Takto vznikne v Európe nežiaduce sociálne napätie, zhoršenie životných istôt a pracovných podmienok. 

  Je zarážajúce, že u nás na Slovensku pretrváva (u niektorých politikov) spochybnenie a zneužitie bankového tajomstva. Bankám zákon vymedzuje, čo je bankové tajomstvo a pre radového zamestnanca podľa ticha z prostredia banky je to cesta „ku sláve“. Banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Banka ak tak môže poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak zákon neustanovuje ináč. Posledná udalosť navádza nebezpečný precedens, či banka nenastúpila na tenký politický ľad usudzujúc z ich ticha, ktoré hučí.

  Neuniklo nám, že organizátori POHODY tento rok plánujú okrem iného postaviť aj prvý minaret na Slovensku. Podľa organizátorov je to symbol otvorenej spoločnosti.    Organizátori dali vysvetlenie, že nejde o náboženskú stavbu, ale o umelecké dielo. „Vybrali sme ho správne, keďže pôsobí takéto reakcie“ povedal M.Kaščák, organizátor festivalu. Nemožno to chápať ako cestu do pekiel, ktorá býva dláždená dobrými úmyslami?