V rokoch 1848-1849 zasiahla Európu revolučná vlna. Prvá polovica 19. storočia bola začiatkom utvárania moderného slovenského národa. V rakúskej monarchii išlo o buržoáznu revolúciu, ktorá bola vyvrcholením zápasov o likvidáciu feudalizmu v monarchii a otvorenie cesty rozvoja kapitalizmu. Neochota uhorskej vlády zaoberať sa národnorevolučnými požiadavkami Slovákov viedla k poznaniu, že slovenské národné hnutie sa postavilo na stranu reakcie a po boku cisárskeho vojska bojovali Slováci proti maďarskej revolúcii. Výsledkom tejto dejinnej udalosti bolo pamätné politické vystúpenie Slovákov v roku 1848.
Pochopiť rok 1848 je pripomínať si slová Ľudovíta Štúr „Ten národ nezahynie! Našim povstaním dali sme mu, národu tak dlho bez dejinnému, dej, a to najväčšie mravné pôsobenie“.
Výzva k slovenskému národu bola vyhlásená v Čadci 6.12.1948 ktorú napísal Jozef Miloslav Hurban vysvetľuje ciele a požiadavky boja proti maďarskej revolúcii. Výzvu okrem členov Slovenskej národnej rady Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana podpísali aj najvyšší predstavitelia cisárskeho vojska.
Pri pietnej spomienke si treba pripomenúť nielen na Štúrovcov, ale aj veľkého rodoľuba, bernolákovca, národného buditeľa, člena SNR a dekana fary v Čadci Františka Xavera Daniša (1796 - 1849), ktorý bol členom aj vtedajšej Dočasnej spravujúcej rady. V tomto roku si pripomíname jeho 220. výročie jeho narodenia.
Ak si pripomíname revolúciu v roku 1848 v našom meste, tým si obnovujeme svoju historickú pamäť práve pri pamätníku SNR, ktorý je postavený na mieste bývalej fary. Preto nech je trvalým zdrojom nášho sebavedomia.