Zbytočne sa nehovorí, že bohatstvo sa začína prvou mincou vhodenou do „prasiatka“. Tí staršie narodení vedia, že na základnej škole bol prepracovaný systém sporenia. Každý prváčik dostal slávnostne na svoje meno detskú vkladnú knižku. Okrem individuálneho sporenia škola odvádzala každému žiakovi jeho podiel zo zberu papiera, ovocných plodov a iných zbierok. Takáto forma sporenia bolo názornou ukážkou ako pretaviť myšlienku sporenia do každodenného života, Bola to najpresvedčivejšia forma primäť žiakov odkladať si malé sumy na knižku, čím sa u nich tríbili návyky na sporenie a zodpovednosť za seba pre život.

Aktivity vtedajších škôl bez prikrášlenia vyzdvihujú vtedajšiu úroveň školstva. Všetko nebolo zle, ako dnes chcú niektorí mienkotvorcovia nového sveta povedať. Je pravda, že v tejto dobe rast a mámon peňazí bol aspoň u nás neznámy. Dnes neprehľadnosť a počet poplatkov pre sporiteľov nedostáva banky do pozície „zdieračov“?

Dnes všetko je zamerané na rast a zisk a všetko v prospech súkromných majiteľov. Včera vlastníkom bol štát a ten robil sociálnu politiku. Dnes sú to majitelia, ktorí robia tiež politiku blahobytu (ale pre seba).

Bankový sektor nie je chudobný. Iba za prvých sedem mesiacov roku 2016 mali slovenské banky zisk 476 mio €. Je pravda, že ťahúňom sú objemy úverov, pokles nákladov na zdroje a pokles nákladov na kreditné riziko, napriek tomu, poplatky sú nehorázne a pritom banky dostávajú od drobných klientov peniaze s ktorými pracujú. V ľubivosti slova banky chcú byť „partnerom“ a správcom našich peňazí ale prakticky banky sa ku „svojim“ klientom správajú ako macocha. Všimnime si, keď ponúkajú nový produkt, ako právnicky čistý ale pre neprávnika klienta nezrozumiteľný text, kde vyniká chvála na produkt, ale v skutočnosti realita je iná v neprospech klienta.      

Kde sa dostal význam a zmysel peňazí v súčasnosti možno uviesť pár myšlienok sociológov.

Peniaze nie sú iba peniazmi, sú širokospektrálnymi fundamentom, ktorí zasahuje do našich životov. Zvyšuje sa krehkosť ľudských vzťahov, zažívame rýchly rozkol sociálnej trvanlivosti. Peniaze sú posledným sociálnym putom v individualizovanej spoločnosti, peniaze sú posledné, čo nás ešte ako tak držia pohromade.

Peniaze nás nie iba spájajú, ale i rozdeľujú, čo je vlastne už rozdelené. Spojujú nás do umelej formy opäť do hromady a pretrháva to, čo bolo prirodzene zrastené. Peniaze nás činia osamelými.             

Mark Kinney vystihol celý problém peňazí „ Peniaze sú železný krúžok, ktorými si dáme prepichnúť nos. Teraz nás vedú kdekoľvek chcú. Iba sme zabudli, že sme to boli my, kto sme ich vymysleli. “ Súhlasíme alebo máme iný názor ?