V kresťanských rodinách označenie vianočných sviatkov vychádza z ľudovej zbožnosti. Jeden z dvoch najväčších kresťanských sviatkov, popri Veľkej noci 25. december definuje cirkevný kalendár ako NARODENIE PÁNA. Deň 26. december je neprikázaný sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka.

Do komunikácie veriacich, najmä mladšej generácie  čoraz častejšie preniká pomenovanie z civilného kalendára - Prvý a Druhý sviatok vianočný.

Civilné pomenovanie siaha pred rok 1989, kedy bola snaha vytlačiť z verejného života všetko náboženské nevynímajúc názvov sviatkov.

Štát pristúpil k definovaniu názvov jednotlivých vianočných dní zk.č.248/1946 Zb. o úprave sviatkového práva. Sviatok 25. december dostal meno Božie narodenie, 26. december Druhý sviatok vianočný a 6. január Sviatok troch kráľov. Následne zk.č.93/1951 Zb. o štátnom sviatku, dňoch pracovného pokoja  a o pamätných významných dňoch zákon definoval 25. december ako Prvý sviatok vianočný, 26. decembra ako Druhý sviatok vianočný a 6. január Sviatok troch kráľov bol zrušený. 

Názvoslovie pomenovania vianočných sviatkov je potrebné, ale je pre život naozaj až také dôležité? Pre kresťana je v slove a konaní vyjadrenie jeho postojov. Zároveň je to  svedectvom jeho kresťanskej viery, lebo vie koho oslavuje, ako prežíva vianočné sviatky.  

Príjemné a veselé ...

Spracované podľa KN č.51-52