Kysucká kultúrna nadácia udelila ocenenie OSOBNOSŤ KYSÚC za podnikateľský čin roku 2016 Jozefovi Klieštikovi, riaditeľovi Kysuckých pekárni v Čadci. Je rodákom z Čadce. Ocenenie dostal za dlhodobú manažérsku prácu. Získal uznanie a úctu, zaslúžil sa o vybudovanie kvalitnej značky na slovenskom trhu. Pričinil sa o rozvoj a zavádzanie nových progresívnych technológií a marketingu, podporoval zamestnanosť, vzdelávanie pracovníkov. Spoločnosť Kysucké pekárne pod jeho vedením šíri dobré meno mesta Čadca doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na podpore mestských aktivít v oblasti kultúry a športu.
Od roku 1991 zastával funkciu riaditeľa čadčianskeho závodu SPC, š.p. B. Bystrica. Funkciu riaditeľa zastával aj po premenovaní v roku 1994. V súčasnosti je spoločnosť známa pod názvom Kysucké pekárne, a. s., výrobca pekárskych a cukrárskych výrobkov pod obchodnou značkou Vilija.
Môžeme hovoriť o Kysuckej pekárni, o dennej výrobe 14 ton chleba a 180 tisíc rožkov, o 250 pracovníkov, o obľube bieleho chleba na Kysuciach, pričom Kysučania pracujúci na Ostravsku majú radi tmavý chleba ale vždy chlieb považujú za niečo, o čom sa vyjadrujú s úctou.
Málo kto vie, že obchodný názov VILIJA v staroslovenčine znamená Štedrý deň, Vianoce. Tu niekde treba hľadať odpoveď prečo Kysucké pekárne svoju výrobu spájajú s chválou a úctou ku chlebu. Chleba je súčasťou nášho života viac ako si uvedomujeme. V základnej kresťanskej Modlitbe Pána jedna z prosieb znie „ ... chlieb náš každodenný, daj nám dnes ...“
Chlieb v citátoch
Je prirodzené, že v ľudovej slovesnosti ma chlieb svoje miesto. Nájdeme ho v piesňach i básňach, porekadlách i ľudovej múdrosti, v citátoch slávnych i bezmenných, v kresbách na papieroch i v knihách viazaných v koži. Chlieb odjakživa inšpiroval nadaných, motivoval hladných, sýtil bohatých i najchudobnejších. So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom. Aj prastaré rímske pravidlo „Chlieb a hry" odkazuje na nutnosť dať ľuďom chlieb a zároveň zábavu.
Poučné porekadla
Chlieb u človeka od nepamätí ľudí požíva úctu. Pritom chlieb je požívatina, z ktorého sa nikto neprejedol. Niet sa čo čudovať, že je stredobodom mnohých prísloví, či sa už jedná o celozrnné pečivo so zdravou vlákninou, alebo len o chlebovú placku.
• Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj • Ponúknuť priateľstvo zamilovanému je ako darovať chlieb smädnému • Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz • Všade je chleba o dvoch kôrkach • Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem • Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá •
Chlieb prenikol i do pranostiky. Známe sú napríklad citáty, pod snehom chlieb, pod dažďom hlad alebo keď sa hríbov mnoho v lete rodí, rok ten málo chleba plodí.
Vyznanie k chlebu
Kto osobne pozná oceneného a začne s ním rozprávať, rozhovor sa vždy zvrtne na chleba. O chlebe vie zanietene rozprávať. Nezabudne ani na svoje osobné vyznanie ku chlebu slovami básne od Nardesa: Spoveď chlebíka. Potom položí rečnícku otázku. Kto má najvyšší zisk z výsledného produktu chleba? Je to poľnohospodár, mlynár, pekár alebo obchodník? Odpoveď je možné nájsť v slovách básne.
Pri príležitosti prevzatia ocenenia sa prejavil ako človek s hlbokými ľudským postojom ku svojim zamestnancom, povedal „V prvom rade by som sa chcel poďakovať vlastným pracovníkom, s ktorými dennodenne riešime problémy a ktorí vždy stoja pri mne. Ďakujem im za ich obetu a dôveru. Som rád, že mnohých tu dnes vidím osobne. Ďalšou skupinou, ktorej patrí vďaka a moja veľká úcta, sú zákazníci. Bez vás by som tu nestál.“ Osobitne sa ocenený poďakoval COOP Jednote Čadca, ktorá patrí k najväčším a dlhoročným partnerom Kysuckých pekární. Preto ocenenie patrí právom človeku, pre ktorého práca je koníčkom.