V piatok 5.12.2008 sa v Čadci uskutočnili oslavy 160. Výročia pobytu a pôsobenia Slovenskej národnej rady a Slovenského dobrovoľníckeho zboru v Čadci počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa štúrovskému básnikovi a národnému buditeľovi Jankovi Kráľovi s textom:

 

Janko Kráľ

* 24.4.1822   † 23.5.1876

štúrovský básnik, národný buditeľ

Taký slovenský, ako len možno, taký európsky

a svetový ako máloktorý Slovák po ňom

 

Dominantou slávnostného zhromaždenia bolo vystúpenie žiakov zo Základnej školy J.A.Komenského na Kýčerke. Pod vedením pani učiteľky Mgr.J. Krkoškovej prispeli k dôstojnému priebehu odhalenia pamätnej tabule. Je to ona, ktorá systematicky posilňuje vedomie o našej histórii medzi svojimi žiakmi. Jedným z ich záujmov je aj osobnosť spätá s Čadcou, básnikom, národovcom a revolucionárom Jankom Kráľom.

Atmosféru pri odhalení tabule umocnila žiačka Mária Pikuláková básňou OROL. Potom prítomných zaujal príhovor žiaka tamojšej školy Rudolfa Kužmu, ktorý ľubozvučnou slovenčinou predniesol text, ktorý burcoval, ktorý múdrosťou a silou odvahy slova v boji o slovenskú myšlienku nikoho nenechal z prítomných ľahostajným k udalosti spred 160-tich rokov. Preto nech tento prejav sa stane výzvou,

·         aby sme nezabudli,

·         aby sme si z jeho diela, z jeho postojov a konaní zobrali každý z nás toľko myšlienkového odkazu, koľko sami sme schopní v sebe niesť, aby sme boli zajtra sebavedomejší, rozhľadenejší, lebo takým patrí šíry svet,

·         aby sme pochodeň jeho posolstva prijali za svoju, že aj dnešná doba potrebuje také osobnosti ako bol on, básnik, národovec a revolucionár, ale hlavne človek so slovenským srdcom

So súhlasom pani učiteľky Mgr. Jarmily Krkoškovej s radosťou zverejňujem v plnom znení text:

„ Vážené zhromaždenie,

Stretli sme sa pri tejto vzácnej príležitosti, aby sme odhalili pamätnú tabuľu veľkého Slováka – štúrovského básnika Janka Kráľa. Je v tom kus symboliky. Takto na jeseň pred 150 rokmi sa sťahoval z Čadce a dnes po oných 150 rokoch sa sem, aspoň takto symbolicky, vracia. Veľká vďaka patrí akademickému sochárovi Jozefovi Mundierovi, pretože aj jeho zásluhou dnes pamätnú tabuľu odhaľujeme.

Som hrdý, že sme boli pri zrode tejto myšlienky a v mene žiakov Základnej školy J.A. Komenského ďakujem predstaviteľom mesta Čadca za finančnú i morálnu podporu našich aktivít. Našimi spoločnými silami sme vrátili Čadci osobnosť Janka Kráľa, ktorá k nej právom patrí.

Všetky naše aktivity týkajúce sa Janka Kráľa sa zrodili a rodia na našich literárnych stretnutiach.

S pani učiteľkou Jarmilou Krkoškovou, ktorá je dušou týchto stretnutí, sme viedli a vedieme siahodlhé rozhovory o literatúre, histórii, o našom národe i o našom meste.

A tak akosi prirodzene sme sa dostali k osobnosti Janka Kráľa, básnika, národovca a revolucionára, pobytom ktorého sa i naše mesto dostáva hlbšie do histórie národa.  

Vtedy sme o ňom ešte veľmi málo vedeli. No zanietenie našej pani učiteľky sa postupne prenieslo i na nás. Práve od nej sme sa dozvedeli veľa o živote i tvorbe tohto velikána a chceme vedieť ešte viac. Janko Kráľ sa pre nás stal pojmom. Vážime si, že bojoval za slovenský národ a bol odhodlaný položiť zaň i svoj život.

Chcel zmeniť jeho život k lepšiemu, ale natiahli ho za to  na koleso a bili korbáčom. Bol väznený za svoje presvedčenie a za svoju túžbu po pravde, slobode a spravodlivosti ho odsúdili na šibenicu. Snáď len zázrakom unikol smrti.

A tento vzácny človek pôsobil istú dobu i v Čadci. Celé štyri roky 1854 – 1858 tu pôsobil ako úradník na Slúžnovskom úrade. V blízkosti úradu i býval so svojou manželkou a tromi deťmi. Dcérka Anastázia sa Kráľovcom narodila práve v Čadci. Iste tu nemal na ružiach ustlané. Bol  síce v prostredí čisto slovenskom, no nemal tu nijaký kontakt so slovenskou kultúrou a ak tu aj niečo vytvoril, nič z toho sa nezachovalo.

Akosi samozrejme a spontánne sme sa rozhodli, že sa tomuto veľkému Slovákovi svojím vlastným spôsobom odmeníme. A zrodil sa nápad. Požiadali sme komisiu Národného cintorína o súhlas s naším patronátom nad hrobom Janka Kráľa. Komisia veľmi pozitívne privítala náš návrh a následne i rozhodla, že naša škola bude viesť patronát nad hrobovým miestom tohto veľkého Slováka na Národnom cintoríne v Martine.

A tak za ním chodíme. Zakaždým nezabudneme vysloviť veľké ďakujem. Niekedy len mlčky, inokedy prednesieme jeho milé verše, zapálime sviečku a položíme k nohám starostlivo a s láskou uviazanú kyticu kvetov.

Hrdo sa hlásime k jeho odkazu. Pochodeň, ktorú v nás zapálila naša pani učiteľka, chceme niesť ďalej. Sme hrdí a priali by sme si, aby aj ostatní

Čadčania boli hrdí na svoju históriu a kultúrne dedičstvo predkov.

Je potrebné, aby sme nezabúdali na tých, ktorí za našu prítomnosť museli priniesť veľké obety a ktorých činy prispeli k tomu, že sa dnes môžeme radovať.  Svoje aktivity chceme naďalej rozvíjať. V spolupráci s Maticou slovenskou plánujeme v priestoroch našej školy zriadiť i pamätnú izbu Janka Kráľa.  

Aj v dnešnej dobe by sme potrebovali opäť takých Jankov Kráľov, ktorí by nám ukazovali cestu a zažíhali v nás chvíľami pohasnuté vedomie národnej hrdosti.

Janko Kráľ je jedinečnou postavou našich národných a kultúrnych dejín.

Svojím životom, tvorbou i svetonázorom preklenul všetky hranice – hranice  Európy i hranice sveta.

Literárna história ho právom radí medzi najvýznamnejších európskych básnikov. Nie div, že v roku 1972 bol zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Taký slovenský, ako len možno, taký európsky a svetový ako máloktorý Slovák po ňom.“

 

Janko Kráľ, životopis a jeho dielo

(* 24.04.1822 Liptovský Mikuláš, † 23.05.1876 Zlaté Moravce)

básnik, významný reprezentant štúrovskej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848 - 1849, publicista, burič a revolucionár

vzdelanie
 1828 - 1834 ľudová škola, Liptovský Mikuláš
                    1835 - 1837 gymnázium, Gemer
                    1837 - 1841 Evanjelické lýceum, Levoča
                    1841 - 1842 Evanjelické lýceum, Kežmarok
                    1842 - 1844 Evanjelické lýceum, Bratislava

Životopis

Janko Kráľ sa narodil v rodine mäsiara a krčmára. Na lýceu v Bratislave sa zapojil do práce v Ústave reči a literatúry. Z tohto obdobia pochádzajú nielen jeho české prvotiny, ale aj básne v spisovnej slovenčine. Na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie námestníka a profesora v marci 1844 opustil s viacerými druhmi Bratislavu a v štúdium dokončil externe.

Jeho poézia sa začleňuje do pozícií tvorby celoeurópskeho romantizmu. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika. Písal v intenciách dobového estetického kánonu najprv epické básne s historickou tematikou, neskôr nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti. Najmä jeho balady, vychádzajúce zo žriediel ľudovej slovesnosti, ktorými sa preslávil, ukázali novú cestu slovenskej poézii. Nikdy mu nešlo o prosté reprodukovanie ľudovej slovesnosti, ani o ich vecnú interpretáciu. Cez subjektívnu motiváciu konfliktov ich prenášal do najaktuálnejších morálnych a sociálnych relácií. Boli okrem iného dôkazom, že spisovná slovenčia je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Sprítomňoval v nich svet mravného cítenia ľudu, úctu k ľudskej bolesti a odpor k panskej svojvôli.

Okrem balád a piesní vytvoril aj poéziu celkom iného charakteru, tzv. cyklické skladby. Básnická výpoveď tu využíva rozmanité prostriedky, postupy a formy: štylizované povesti, ponášky, dramatické monológy a dialógy, alegorické obrazy, reflexie, meditácie a programové výzvy. V snahe o celistvý pohľad kládol raz do popredia obraz imaginárnej skutočnosti, inokedy zase bezprostrednú realitu.

Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko. Patril k samotárom, vedel sa však zaujímať o zložité osudy slovenského národa a prežívať ich s hlbokou účasťou. Jeho poézia bola nezvykle emotívna a myšlienkovo nabitá, lebo vo svojej ľudskej podstate bol burič a revolucionár. Ostáva však reprezentatívnym básnikom slovenského literárneho romantizmu.

Zastával revolučné stanovisko v proti feudálnom hnutí. Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848.

O mieste, kde sa nachádza jeho hrob, sa dodnes vedú odborné polemiky. V Liptovskom Mikuláši, v tzv. Seligovskom dome, sa nachádza Múzeum J. Kráľa a v Zlatých Moravciach jeho pamätník a v Čadci pamätná tabuľa
.

Pôsobenie:

1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína
1845 - 1848 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť
1848 väznený, Šahy
1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty
1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci
1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty
1854 okresný adjunkt na slúžnovskom úrade v Čadci
1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin
1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom
1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce
1867 prepustený zo štátnych služieb

Tvorba

Poézia:  

1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.), 1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč, 1848 Krajinská pieseň, Tri vŕšky, 1849 Jarná pieseň, Šahy,Duma dvoch bratov, 1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861

Básne (súhrn)

Bezbožné dievky, Duma bratislavská, Duma dvoch bratov, Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko – sv.martinského 6.júna 1861, Dva orly, Dve staré pesničky, Hlásnik národa, Husár, Choč, Janko, Jedna žiadosť, Krajinská pieseň, Krakoviaky dobrovoľníkove, Krivoprísažnica, Kríž a čiapka, Kvet, Kvietok, Moja pieseň, Na rumoch vekov, Návrat, Orol, Orol vták, Pán v tŕni, Pieseň, Pieseň bez mena, Pesnička na kare, Počujte všetky sveta národy, posvätenec, Potecha, Remeselník, Rozprávajte svoj tajný sen, Sedliak, Skamenelý, Slovo, Starý človek, Súd, tri vŕšky, Šahy, Videnia, Vojna, Vysokourodzenému pánovi Ďurkovi Košuthovi, Zabitý, Žobrák, , Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zbojnícka balada,  Zverbovaný

Balady:  1843 Pán v tŕní, Povesť
                1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný
                1847 Kríž a čiapka
                1865 Skamenelý

Epos:
    1843 Výlomky z Jánošíka

Romantická poviedka:
1846 Syn pustiny

Ostatné:
 

1844 Dráma sveta – rozsiahly cyklus básni z rokov 1844/1845, nájdený v pozostalosti (usporiadal Milan Pišút), 1861 Duma slovenská

Súborné dielo: 1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút)

Výbery:
 1952 Moja pieseň
                 1957 Balady
                 1961 Balady a piesne
                 1969 Zažíhaj svetlá
                 1972 Poézia – edícia Zlatý fond slovenskej literatúry
                 1976 Jarná pieseň, Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa