Každý opustený hrob, zvlášť dnes v čase spomienky na všetkých verných zosnulých pôsobí smutným dojmom, kričí medzi ostatnými vyzdobenými hrobmi. Ale to je len navonok. Čo zostalo z človeka v hrobe? Nepatrný kôpka hmoty, ktorá tvorila za jeho života jeho telo. Omnoho smutnejšie je však to, ak sa na niektorého mŕtveho zabudne tak, že sa už nik zaňho nemodlí. Čas je neúprosný, aj najväčší žiaľ časom vyprchá, zíde z očí, zíde z mysle.
V zhone a v starostiach života človek rýchlo zabúda, Účelom dnešného dňa je pripomenúť, že tí, čo odišli, sa nestratili, neprestali jestvovať. Sú to naďalej naši rodičia, bratia, deti, priatelia, aj to sú naši blížni, všetci bez ohľadu na to, či sme ich poznali. Príbuzenský, priateľský, ľudský vzťah ostáva. Dokumentovať ho môžeme ešte lepšie ako kvetmi a sviečkami - modlitbou.