Autorský tímom programu sú Vladimír Burjan, Ivan Juráš, Milan Ptáčnik, Juraj Vantuch, Emil Višňovský, Libor Vozár.

Systém, ktorý sa tu podarilo s námahou vybudovať, aby s ním bola verejnosť spokojná, chce sa zbúrať a budovať odznovu na obraz predkladateľov. Prečo? Väčšina autorov národného programu, ktorá predložila program na diskusiu je asi ako jedná mater mala, ktorí sa riadia heslom - antikresťania všetkých krajín spojte sa.

Dnes je to spor náboženstvo a etika, zajtra iný a to všetko v záujme vyššieho princípu pri „skvalitňovanie“ výchovno - vzdelávacieho procesu. Tu niekde je vyhĺbený permanentný „boj“ medzi záujmami rodičov a „prezieravosťou“ moci, ktorí sťažuje a zoslabuje odvahu riešiť prirodzenosť v osnovách v školstve. Nie je tu snaha ministerstva utlmovať všetko žiadané na úkor úradníckej direktívy všemocnej EÚ? 

Momentálne si rodičia môžu vybrať medzi povinne voliteľnými predmetmi náboženstvom a etikou. Vo väčšej miere si vyberajú náboženstvo, čo je znakom, že o tento predmet je spoločenský záujem. Preto hlas väčšiny rodičov nesúhlasí s celoplošnou povinnosťou žiakov navštevovať povinne etiku a možnosť zvoliť si náboženstvo ako voliteľný predmet.

Kľúčovým by malo byť právo rodičov vybrať si. Ak sa tvrdí, že politika je pre ľudí a nie proti ním, rodičia majú rodičovskú zodpovednosť za výchovu svojich detí. Štát by mal stáť na ich strane a nie im zo svojej moci prikazovať v akom svetonázore budú deti vzdelávané.

Euro poslanec Branislav Škripek dodáva: „Náboženstvo dáva hodnotové a etické rámce mladej generácii, ktorá sa potrebuje vyznať v dnes tak spletitom svete. Myslíme si, že je potrebné, aby tvorcovia reformy prehodnotili túto oblasť a svoj čas a energiu  smerovali tam, kde skutočne školstvo potrebuje zmenu. A to sú hlavne postavenie učiteľov v spoločnosti, dostupnosť učebníc, reforma študijných odborov, ktoré produkujú nezamestnateľných mladých ľudí atď.“

Je paradoxné, že vo vyhrotenom ateistickom prostredí hlavného mesta stále viac ateistických rodičov považuje za správne dať svoje dieťa na cirkevnú školu alebo aspoň na vyučovanie náboženstva. Nie preto, aby sa stalo veriacim, ale aby mali základy z Biblie, ktorej dejinné pochopenie nám dáva nový rozmer pohľadu vývoja ľudstva. Preto takýto návrh predkladateľa necti, urobiť etiku povinnú a náboženstvo nepovinné je krokom späť. Predkladatelia museli vedieť, že etika je súčasťou náboženstva a nie naopak.

Ateistické snahy nevedú k žiadaným výsledkom. Výchova upadá, nie je žiadnej ideovej alebo spoločenskej sily, aby tento pád sa zastavil. Ideológie sa menili, ale kresťanstvo  stále žije. Tu treba pripomenúť averziu školy pred rokom 1989, čo vystrájalo školstvo, keď v nedeľu bolo v meste prvé prijímanie. Školy zorganizovali nedeľné hry, ktoré boli povinné, len aby deti nešli na prvé prijímanie. Že to bolo pred rokom 1989 by sa dalo  pochopiť ale teraz v čase slobody???

Výrečné sú čísla Centra pre vedecko-technické informácii SR odhaľujú záujem o etiku a náboženstvo. 70 % žiakov si volí náboženstvo ako záujmový predmet.

1.stupeň  základných škôl :

Rok

Žiaci spolu

Žiaci na etike

Žiaci na náboženstve

2012

198 808

50 897 (25,60%)

146 030 (73,45%)

2013

201 054

52 547 (26,14%)

146 238 (72,74%)

2014

203 502

53 635 (26,36%)

146 300 (71,89%)

2015

207 146

55 829 (26,95%)

147 779 (71,34%)

2016

213 207

56 943 (26,71%)

151 162 (70,90%)

2.stupeň základných škôl

Rok

Žiaci spolu

Žiaci na etike

Žiaci na náboženstve

2012

227844

63 873 (28,03%)

155 384 (68,20%)

2013

222946

62 854 (28,19%)

150 265 (67,40%)

2014

218771

61648 (28,18%)

146 431 (66,93%)

2015

216642

62 085 (28,66%)

144 301 (66,61%)

2016

216611

62 193 (28,71%)

143 848 (66,41%)

Keby mal komentovať situáciu gazda neznali politiky, ktorý vníma politiku ako pánske huncútstvo povedal by, že autori projektu idú hlavou proti múru.