(Rozjímanie na tému, či na každom šprochu pravdy trochu)
V roku 2019 nás čakajú voľby prezidenta a poslancov do EP. Každá strana spriada plány, aby práve ona presvedčila, že je najsprávnejšou alternatívou. Sú strany, ktoré ponúkajú obsah. Sú aj také, ktoré z neľudovou ideovou bez brehosťou leda tak „mýlia“ voličov. Pritom oni to majú z pomedzi kandidujúcich strán jednoduchšie, treba poraziť Sagana a bude veselo.
Verejnosť upútava pozornosť nemedializovaným súbojom SaS -OĽaNO so Saganom. To nie je fatamorgána. To sa môže rýchlo stať slovenským politickým „folklórom“, ak obe politické strany prepadnú ošiaľu, prestanú stať pevne oboma nohami na zemi. Vychádzajú z úvahy, že Sagan víťazí a politicky tandem chrlí jednu tlačovku za druhou, potom prečo nie súboj?
Politická (davová) analýza ich upevňuje v presvedčení, ak „porazia“ Sagana, ak prekročia 108 víťazstiev Sagana počtom straníckych tlačoviek, jeho mediálny potenciál sa prikloní na ich stranu. Dúfajú zvrat, že „národ“ ich bude milovať prinajmenšom tak, ako dnes miluje národ Sagana.
Je tu ale jeden zádrheľ. Ak víťazstva Sagana sú naplnené športovým obsahom, tlačovky tandemu sú mnohokrát neúplne s jalovými slovami blížiace k zlomu ohovorenia. Tu platí, že menej je niekedy viac. Sokrates, otec dialógu trefne pripomenul, že ohováranie je nástrojom porazeného, ktorý nemá argumenty. Z toho môže plynúť pravdivosť ľudovej múdrosti - na každom šprochu pravdy trochu.