Pripomíname si a zároveň šírime nenávisť. Aktérmi okupácie boli štáty Varšavskej zmluvy ZSSR plus „verní“ Maďarsko, Bulharsko, Poľsko a NDR, nie Rumunsko. Niekedy ľudová skúsenosť nám napovie viac ako stohy doporučení „múdrych“. Oživme si pamäť, ak je spor u susedov, nie je taktické robiť rozhodcu medzi oboma manželmi, lebo v konečnom dôsledku sa to obráti proti nám. Nehľadali USA a tým aj NATO v tejto skúsenosti merito svojho konania?

Tohoročná spomienka na 50-te výročie okupácie bola sprevádzaná množstvom článkov. Hoci kritika okupácie z roku 1968 je oprávnená, časť kritikov účelovo zneužívala okupáciu na podporu súčasného zbrojenia a na šírenie nenávisti proti Rusku.

Rusko sa ospravedlnilo

Zabúda sa, že Rusko i keď s veľkým odstupom času ale predsa sa ospravedlnilo. Oficiálny postoj vyjadrila Moskva v Zmluve o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou Federáciou z roku 1993 (zk.č. 9/1995 Z. z.). V Preambule sa uvádza:

„… odsudzujúc antihumánnu podstatu totality, želajúc si definitívne skoncovať s totalitnou minulosťou, ktorá sa prejavila aj v pošliapaní zásad medzinárodného práva v roku 1968 a ďalšom neospravedlniteľnom zotrvaní sovietskych vojsk na československom území,…“.

Tento postoj k udalostiam roku 1968 potvrdil aj prezident V. Putin pri svojej návšteve Prahy v roku 2006.

Kissinger prehovoril

Pre pochopenie súvislosti nech poslúži vyjadrenie poradcu amerických prezidentov H.Kissingera, ktorý odkryl pozadie, prečo Američania nám nepomohli

• po prvé bolo to dodržanie jaltskej dohody o sférach vplyvu

• po druhé pre amerického prezidenta bolo dôležitejšie, aby sa uskutočnila jeho cesta do Moskvy k jednaniu o jadrových zbraniach

• po tretie nepriali si, aby Pražské jaro „zvíťazilo“ a preukázalo prednosti socializmu s ľudskou tvárou. Pre nich naopak bolo podstatné, aby socializmus voči kapitalizmu nepreukázal žiadne svoje kvality

Nemenej zaujímavé sú dochované reakcie z pozadia

• Reakcia prezidenta L.B.Johnsona na písomnú informáciu veľvyslanca Dobrynina, keď avizoval začatie okupácie okomentoval politickým bonmotom „Pozriem sa na to ráno“ ... a ráno odletel na ranč do Texasu.

• Podivuhodnosťou celého roku 1968 bolo, že aj napriek okupácii ďalej nerušene pokračovali odzbrojovacie rozhovory medzi veľmocami

Vojenská úvaha  

Česko-Slovensko bolo jediné územie na „hranici“ studenej vojny, kde neboli pred augustom 1968 vojska ani jednej z veľmoci. Američania mlčky uznali, aby Sovieti inváziou vyrovnali taktickú nevyváženosť, aby mohli jadrové vyjednávania pokračovať. Sovietske raketové vojsko sa dostalo na Šumavu, na hranice s NSR. Z tohto sa dá usúdiť, že strategickým zámerom Varšavskej zmluvy bolo sa dostať na Šumavu a tým nepriamo mať páky na likvidáciu obrodného procesu.

Viditeľná úľava spoločenských pomerov vyhovovala obom veľmociam.  Ani jedna veľmoc nijak zvlášť nebola favorizovaná. Preto nakoniec zámienka, prečo neobsadili vojensky Česko-Slovensko, nebola Američanom proti srsti.

Temné čísla okupácie

V noci z 20. na 21.augusta 1968 bolo Česko-Slovensko obkľúčené približne 740 tisíc vojakmi. Pritom Sovietska armáda mobilizovala pred 21.8.1968 2,5 mio vojakov a mala pripravené ďalšie zálohy na Ukrajine.

Okupácia mala názov Operácia Dunaj, mala útočný charakter. Hranice prekročilo 490 tisíc vojakov. Po týždni prebývalo na našom území asi 300 tisíc vojakov ČA s plnou bojovou výzbrojou.

K nám prišlo 27 podzemných divízií toho 12 tankových (6.300 tankov), 13 malostreleckých (dvetisíc diel, 800 raketometov) a 2 výsadkové divízie. K tomu ešte jedna letecká (800 lietadiel a vrtuľníkov). 

Okupácia si vyžiadala 108 obetí z radov obyvateľov Česko-Slovenska vrátane smrteľných dopravných zranení, z toho na Slovensku 29 a 501 zranených pri dopravných občanov pri dopravných nehodách zapríčinených okupačnou dopravnou technikou. Z radov sovietskych okupantov zahynulo 12 vojakov a dôstojníkov vrátane samovrážd.    

Po podpísaní „dočasného“ pobytu sovietskych vojsk u nás počet sovietskych vojakov, ich rodinných príslušníkov a bojovej techniky sa dnes môže zdať až šokujúci, bolo 73,5 tisíc vojakov, 18,5 tisíc dôstojníkov, 44.340 príbuzných, 1120 tankov, 103 lietadiel, 173 vrtuľníkov, takmer sto ton munície a ďalšia technika.

Po odchode Sovietskej armády zostali v oboch republikách vyrabované kasárne aj obytné domy, obrovské ekologické škody vo výcvikových priestoroch. Škody prevýšili šesť miliárd korún. V súvislosti s ich takmer 23-ročným pobytom zahynulo 290 ľudí.

... a na záver zamyslenie sa

aké boli šesťdesiate roky minulého storočia. Hlavne ich záver znamenal začiatok zásadného menenia charakteru západnej civilizácie. Poznamenal ich boj za ľudské práva, nástup informačných technológii, antikoncepcia a sexuálna revolúcia, uvoľnenie morálky.

Mladá idealistická generácia protestovala proti vojne vo Vietname, kapitalizmu a konzumnej spoločnosti. Pritom netušila, že je zneužívaná na postupné presadzovanie neoliberálných myšlienok globalizácie a potláčanie všetkého národného a tradičného.

Vo vtedajšom socialistickom Československu išlo naopak o pokus zreformovať režim zhora. Aj tu však masy ľudí túžiace po väčších slobodách zneužili na realizáciu proamerického scenára Majdamu, ktorý by postupne pravdepodobne viedol k nástupu kapitalizmu, pretože susediace štáty boli smerované prijať kapitalizmus.

To neznamená, že násilné obsadenie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy  treba ospravedlňovať.  Na druhej strane západ nás viac menej nechal v tom, lebo sme patrili pod sovietsku sféry vplyvu. Napokon sa zhubný neoliberalizmus presadil v celej Európe. Dnes sa zmieta v hlbokej kríze. Možno nastal čas na novú (neliberálnu) spoločenskú revolúciu, dúfajúc, že tentoraz autentickú.  

Tu sa núka prirovnanie. V roku 1939 nechala Veľká Británia a Francúzsko nás osamotených. V roku 1968 zase USA (NATO) alibisticky neurobili nič. Potom máme naďalej veriť, že v prípade potreby budeme bránený? Proste politika je o záujmoch a nie o priateľstve.