Hurá, … je tu rok 2009! Na prelome roka sa mi chcelo zakričať (radosťou) .….. ale zarazil som sa. Pýtal som sa sám seba, či práve o polnoci mám dôvod kričať,

o    keď mestom sa valí kauza za kauzou,

o    keď sa lámu charaktery, čo je to isté, ako chodiť dlho okolo žumpy, nasiaknuť smradom a potom .....,

o    keď slušná (mlčiaca) väčšina v nemom úžase je zaskočená dianím okolo seba

o    keď sa neplnia sľuby z časov medového (volebného) vábenia,

o    keď pseudo úspech sa nezakladá na dôvere a komunikácii, ale vo vzťahovej ponuke a (účelovej) výhode,

o    keď človek s nestálou „prelietavou“ meniacou sa hodnotou má na trhu „lojálnosti“ dočasne vysokú cenu, lebo neodolal zmetenému vábeniu,

o    keď žijeme v dobe, keď človek, ktorý chce žiť v pravde, musí počítať, že bude osamelým bežcom na dlhú trať,

o    keď „mocní“ nabažení bezbrehou mocou žijú v ilúzii, že odvahu si môže prispôsobiť,

o    keď peniaze nekazia charakter, iba nimi umožňujú, aby sa prejavili,

o    keď nespravodlivosť a neprávosť sa stáva pravdou moci,

o    keď morálka  a politika žijú na Slovensku oddelene,

o    keď nevedomosť nebolí,

o    keď sloboda bez mravnosti je diktovaná ako pravda menšiny „mocných,

o    keď chovanie a jednanie znižuje dôveru v očiach verejnosti, a je možnou príčinou „k vydieraniu“ v znamení vedúcej ku bezbrehej lojalite,

o    keď informácie získané pri výkone sa využívajú v osobný prospech,

o    keď už neplatí sľubovať je pánske, držať sľub chlapské,

o    keď verejnosti sú predkladané iba polovičaté informácie,

o    keď nezávislosť je zamieňaná komparzom mocných,

o    keď ľubovôľa a egoizmus oslabujú základy demokracie v nás,

o    keď si neuvedomujeme, že demokracia bez hodnôt a princípov je nebezpečná, že ľahko sa nám mení otvorený alebo skrytý totalitarizmus,

 

…. ale som sa zahamoval. Teraz som aj ja zmätený, lebo neviem si odpovedať, aký bude rok 2009? Viem, že každý z nás v rôznosti sledujúc spoločný cieľ, píše si svoju históriu, ktorá tu zostane po nás ... ale odpoveď, čo nás čaká, nato neviem si odpovedať. Keby som mal kryštálovú guľu tak možno aj ....  preto aspoň vykročiť pravou a pamätať si, že kľud nikdy nenájdeme tak, že sa vyhneme životu.