Múdrosť hovorí, nerob druhému to, čo nechceš, aby iní robili tebe. Slovensko po histórii s voľbami ústavných sudcov stojí pred ďalšou dôležitou voľbou, bude si voliť „Bieleho havrana“. Jedná sa o ďalšiu lukratívnu štátnu funkciu na sedem rokov.

Na čele úradu bude predseda, ktorý zodpovedá za činnosť úradu. Predsedu úradu bude voliť a odvolávať NR SR spomedzi kandidátov navrhnutých vládou.

Oporu ma v zákone č.54/2019 Z.z. O ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon bol zdôvodnený ako ďalší pokus zabrániť prienik korupcie do spoločnosti. Okamžite Transparency International pomenovali budúcich horlivých oznamovateľov vznešene, ako ináč po anglicky „whistlebloweri“.

Takéto pomenovanie je nevhodnou iróniou, lebo slovenský jazyk ma širokú škálu týchto pomenovaní - donášač, konfident, špiceľ či udavač. V regiónoch sú aj ďalšie zľudovele pomenovania, ako bonzák, fízel, kopov či čert v ruchu anjela. 

Tieto slova hlavne tým starším neznejú neznámo. Pripomína to politicko - bezpečnostnú zložku - ŠtB, ani Pomocníci VB  od toho nemajú ďaleko. Zriadime úrad, aby sa nespájal z minulosťou päťdesiatych rokov, úradu dáme nový šat, budeme sa hrdiť moderným názvom Ústav „whistleblowerov“, čím potlačíme staré do úzadia alebo zabudnutia (?).

Každý slušný človek odsudzuje korupciu, ale aj donášactvo. Minulosť sa silno vryla do pamäti starších. Napodiv aj keď mladí sú „zasiahnutí“ novými myšlienkami, silne pociťujú vzdor voči udavačstvu donášactva. Preto maskovaný návrat minulosti včera do nového šatu dnes pripomína nedávnu krutú minulosť donášactva. Je to unfair voči tým, ktorí pocítili nadprácu udavačov či donášačov na sebe, mnohým zničili životy.

Ak zákon tých starších prekvapil, tak „tanec“ okolo personálneho obsadenia nového úradu prinesie „kopec srandy“. Máme políciu, prokuratúru, súdnictvo, ale aj agendov - provokatérov, ale MY musíme mať aj oficiálny „udavačský“ úrad.

Oznamovateľ  môže za informácie dostať odmenu, na ktorú nie je právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia úradu o odmene súdom je vylúčené. Otázka znie, čo v prípade vyhroteného prípadu, keď bude spor minulosti s prítomnosťou vo vecnej či personálnej podobe, oznamovateľ nebude mať možnosť sa dožadovať svojej pravdy, pre úrad sa stane „NIKTO“.

Ak bude zvolený predseda úradu, ten by mal mať zabezpečenú nezávislosť v konaní od vplyvov okolia (z vnútra úradu, médií, politikov ...).

Verejnosť nech je v strehu, nech si sama pre seba lustruje kandidátov na predsedu a pracovníkov úradu, aby oni znenazdajky, stará garda „lepších“ a „slušných“ či „nezávislí“ neboli poplatní nežiaducim vplyvom, aby sa nakoniec nestali havranmi jednostrannosti.