V občasníku NOVÁ ČADCA M.Šulu, zástupcu primátora mesta uviedol nepresnosť, ktorá je na hrane ohovárania mojej osoby. Podľa jeho tvrdenia predaj mestského smetiska je pochybný. Verejne nechutným spôsobom diskreditoval mňa a moju rodinu, ale jeho bezbožná zloba bola cielená na nebohého majiteľa J.Kondeka a jeho rodinu. A propo, ako by on reagoval, keby klamlivá kritika ublížila jeho najbližším, nehovoriac o jeho matke? Zaráža, že druhý muž mesta nevie, alebo vedome v sebe nevie potlačiť neúctu k zosnulému.
Začalo sa to vyňatím poľnohospodárskej pôdy
V roku 1969 rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva v Čadci bola odňatá poľnohospodárska pôda poľnohospodárskej výrobe (č.130/69-Mk). ONV konalo na základe žiadosti MsNV - odboru komisie hospodárstva a služieb podľa §14 zákona čís.56/66, kde bola táto pôda vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v KÚ Čadca. V odôvodnení bolo uvedené, že odňatá pôda sa previedla pre potrebu výstavby verejného smetiska v Čadci.
Keď pravda sa červenala
V úvodníku NOVÁ ČADCA 9.9.2019 objavila sa nepravdivá informácia spojená s mojim menom „ ... meno sa mnohým spája najmä s pochybným predajom mestského smetiska, vďaka ktorému dnes za smeti platíme takmer polovicu viac“. Nechce sa mi veriť, že on ambiciózny politik nevedel, že smetisko a následne skládka nikdy nebola v majetku mesta !!! Ak by si autor urobil časovú os udalosti súvisiace so smetiskom, poriadne by sa začervenal.
Zaráža trúfalosť a nepravda jeho argumentácie. Bez znalosti veci, bez overenia dnes druhý muž v meste ohovára a polarizuje mesto. Slušnosť káže, aby slová o pochybnom predaji si preveril, ináč sa to dá považovať za produkt ľudovej tvorivosti, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo.
Zaráža, že pri jeho ambíciách, nech to bolo ako člena politickej strany SIEŤ, ktorá sa stratila z politického spektra so sľubmi, ako letný sneh, alebo teraz ako poslanec vo funkcii zástupca primátora, dopustil sa začiatočníckej chyby. Informáciu si neoveril, naletel na „šuškandu“, čím spochybnil svoju morálnu autoritu. Zároveň verejnosti vyslal signál, či s pomýlenou ambíciou môže pomýšľať uchádzať sa o dôveru na funkciu primátora, či ma predpoklady zvládať a vykonávať dnes funkciu zástupcu primátora? Asi pozabudol, že mravnosť sa nedá vytvoriť z činu, ale až z osobného dôvodu činu, to znamená z vôle.
Vývoj po roku 1989
Pochopiť dobu, kedy majiteľom smetiska sa stal J.Kondek, je potreba vedieť o ňom viac. Od roku 1975 bol viac krát pracovne v Lýbii. Je známe, že tieto pobyty boli aj finančne zaujímavé. Videl, poznal inú kultúru a ľudí, doniesol si skúsenosti. Z dlhodobých pobytov ho zaujala problematika odpadov. Po návrate domov bol jeden z mála ľudí na Kysuciach, ktorý pochopil odpad ako obchodný produkt budúcnosti.
Tu treba pripomenúť jednu epizódu, ktorá pre nezainteresovaného je okrajová, pre neho dôležitá. Prekvapil ma preloženým textom nemeckého zákona o odpade. Takto vedel, ako sa uberá nakladanie s komunálnym odpadom v západnom svete v predstihu. Disponoval vedomosťami, preto 50 mio úver na modernizáciu skládky bola pre mnohých chiméra, pre informovaných budovanie modernej skládky a pre neho dobre investované financie.
Smetisko nikdy nebol v majetku mesta
Po roku 1989 prejavili bývalí vlastníci a dediči záujem o navrátenie pôvodných parciel kde sa nachádza smetisko. To nebolo možné. Jedinou cestou bolo finančné vyplatenie dodatočných náhrad za odňatú pôdu.
Mesto peniaze nemalo na finančne drahú kúpu (3,7 mio €), bola tu možnosť úveru. Tí, ktorí študovali pred rokom 1989 vedia, že úver bol produktom kapitalizmu a bol nezlučiteľný s budovaním socializmu. Silné povedomie mali aj poslanci vtedajšieho zastupiteľstva. V prvých troch rokoch volebného obdobia nebola ochota vziať úver. Prvý úver bol vzatý až v závere funkčného obdobia, keď majiteľom smetiska už bol J.Kondek. Toto je kľúčové pre pochopenie, že nie mesto, nie Glasnák ale Kondek získal legálnym spôsobom pozemky pod smetisko od bývalých vlastníkov.
Aj on to nemal jednoduché. Keď sa stal majiteľom, silnel tlak, aby odpredal smetisko nadnárodnej spoločnosti zoberajúcou sa odpadom. Po skúsenostiach z iných miest, kde odpad prebrala zahraničná spoločnosť, cena za odpad neúmerne sa zvýšila alebo pristúpiť k rekonštrukcii a modernizácii smetiska. On sa rozhodol pre druhú variantu. Vyžiadalo si to úver 1,6 mio (50 mio Sk) s celkovým investičným nákladom 3,7 mio € (112 mio Sk), čím vytvoril istotu pre horné Kysuce.
Verejnosť si osvojila ľúbivu „nepravdu“ o predaji, ktorú šírili kto iní ako ĽUDIA. Dobre sa počúvala a počúva, ktorej uveril aj M.Šulo. Dôsledkom spanilej informačnej tsunami spojenú s ďalšími „jemnôstkami“ bolo dokonané úsilie vtedajších kandidátov v komunálnych voľbách 1994, ktorí ako jedna mater šírili proti mne vo verejnosti nepravdivú zvrátenú informáciu o „pochybnom“ predaji smetiska, čím prispeli k môjmu nezvoleniu. Tu asi M.Šulo zajasá, že aspoň niečo zlého sa mi stalo.
Čo na tom, že som zachránil ZŠ na Kýčerke, keď KBV bola v útlme. Stavba s problémami pokračovala, firma stavajúca školu nebola poslaná do likvidácie. Zachránil som v časoch zúriacej privatizácie Dom kultúry pre mesto. To nebolo zaujímavé, lebo to bolo o pravde, ktorá pre ľudový bulvár nebola zaujímavá. Ak sa to týkalo „pochybného“ predaja, každý vedel všetko, potom v ceste nestalo nič, čo by zabránilo klamstvu na entu, aby sa fáma šírila po meste kozmickou rýchlosťou.
Cena odpadu
Tu treba pripomenúť ďalšiu trápnosť autora „ ... spája najmä s pochybným predajom mestského smetiska, vďaka ktorému dnes za smeti platíme takmer o polovicu viac“.
Všetkým neveriacim Tomášom treba pripomenúť, že po zmene vlastníctva smetiska, J.Kondek dal sľub, že miestny poplatok za komunálny odpad (poplatok) obyvateľom mesta bude držať na minime. J.Kondek sľub dodržal, čím mesto malo a má stále jednu z najnižších poplatkov v okolí.
Ak dnes ma mesto poplatok 14,90 €/rok, podľa zistenia niektorých obcí v okrese a okresných mestách v okolí, poplatok v Čadci je jedna z najmenších. Rozpätie ceny poplatku sa pohybuje od 14,99 €/rok (Oščadnica) do 29,20 €/rok (Čierne) a 39,96 €/rok (Korňa). V okresných mestách poplatok je 21,17 €/rok (Žilina), 29,20 €/rok (Dolný Kubín), 27,99 €/rok (Považská Bystrica), 27,30 €/rok (Bytča) ... a druhá bublina M.Šulu spľasla.
Chcem sa nádejať, že autor sa poučí z týchto trapasov, že uberie zo svojej horlivosti a neomylnosti byť v centre pozornosti všade a o všetkom, byť v pozícii nenahraditeľného. Prajem mu, aby zabudol, že zajtra chce zmeniť svet, lebo včera na to nemal čas a dnes na to zabudol. Najväčšiu hanbou pre mnohých a on nie je výnimkou býva holá (jalová) pravda.